Vitajte na portáli "Kam do školy?"

V ponuke stránok nájdete vzdelávacie zariadenia od jaslí cez štandardné školy povinnej školskej dochádzky až po alternatívne formy vzdelávania.

Veríme, že tu získate informácie, ktoré Vám pomôžu pri správnom rozhodnutí na ktorú školu, alebo vzdelávaciu inštitúciu sa prihlásiť. Zároveň veríme, že nám oznámite i Vaše skúsenosti s konkrétnymi akademickými inštitúciami a vzdelávacími zariadeniami.












Aukro.sk







Všetky živočíchy sa pohybujú, dokonca aj ulitník priliepavec, ktorý sa počas svojho života presunie asi o 2 cm. Túto svoju výhodu pred rastlinami živočíchy využívajú aj tak, že sa nimi živia.

Vyhynuté morské živočíchy, napríklad amonity, nachádzame ako fosílie. Tvrdú schránku pochovalo bahno a piesok, ktoré sa premenili na horninu. Po miliónoch rokov je fosília odkrytá.

Dinosaury žili na Zemi dlhý čas. Prvé sa objavili asi pred 250 miliónmi rokov a posledné, oktorých vieme, vyhynuli približne o 160 miliónov rokov neskôr.

Prvotné ryby pokrýval kostený pancier. Dunkleosteus bol veľký mäsožravec s veľkými zubami na chytanie koristi.

Žirafa dočiahne na strom vyššie ako iné zvieratá, ktoré sa taktiež živia listami stromov. Žirafa môže spozorovať nebezpečenstvo na väčšiu vzdialenosť.

Živočíchy afrických saván vytvárajú úplný potravinový reťazec. Bylinožravce sa stávajú potravou mäsožravcov. Supy a skarabey sa živia mŕtvou organickou hmotou.

Dodnes je na Zemi známych asi 1,3 milióna živočíšnych druhov.

Približne 96 % je bezstavovcov (živočíchy bez chrbtice).

Niektorí odborníci sa domnievajú, že druhov je o 30 miliónov viac.

Existuje asi 4 000 druhov cicavcov. Pavúkov a príbuzných druhov je asi 50 000.

Existuje približne 8 600 druhov vtákov.

Plazov je asi 6 000 druhov.

Existuje asi 4 000 druhov obojživelníkov a asi 21 000 druhov rýb.

Najdlhšie žijúci živočích by mohol byť lastúrnik tridakna obrovská, ktorý sa dožíva 300 rokov.

Mäsožravý krčiažnik sa živí aj hmyzom. Produkuje medovitú látku lákajúcu hmyz. Ten sa kĺže dovnútra rastliny a rastlina ho potom trávi.

Ľudia a myši sú cicavce. Ich mláďatá sa živia materským mliekom. Týmto spôsobom kŕmia svoje mláďatá len cicavce.

Hlodavce sú zvieratá s veľkými prednými zubami, ktorými hlodajú. Vedia nimi napríklad rozlúsknuť orech (veverička) alebo zvaliť menší strom (bobor). Ich zuby rastú stále, ale používaním sa obrusujú.

Zvieratá, ktoré hibernujú, potrebujú pred hibernáciou dostatočné množstvo potravy, aby prečkali zimu. Severoamerický lelek je jediný druh vtáka známy ako zimný spáč.

Netopier si na základe odrazeného zvuku vytvorí v mozgu obrazovú podobu predmetu. Loví v noci podľa zvuku najmä lietajúci hmyz, napríklad nočné motýle.

Kengury používajú svoj silný svalnatý chvost na vyváženie pri skokoch.

Vombat, vačica a kengura sú vačkovce, ktoré žijú v Austrálii. Svoje mláďatá nosia vo vakoch.

Skunk sa pri napadnutí bráni striekaním odporne páchnucej tekutiny. Jeho pruhy odstrašujú nepriateľov.

Gepard je štíhle a svalnaté zviera a na krátku vzdialenosť vie pri chytaní koristi mimoriadne rýchlo bežať, terén pritom prekonáva dlhmi skokmi.

Vlci žijú spolu v skupinách zvaných svorky. Svorka loví spoločne a tento skupinový inštinkt majú aj súčasné domáce psy.

Tiger je najväčšia mačkovitá šelma. Loví samotársky a na korisť striehne zväčša v podraste. Tigria samica je zvyčajne pri ochrane svojich mláďat veľmi zúrivá.

Najinteligentnejší z ľudoopov je šimpanz. Jeho mláďatá sú veľmi hravé a vedia sa naučiť jednoduchšie úkony.

Zvieratám slúži ich sfarbenie zväčša na ochranu pred nepriateľom. Mnohé tak splývajú s okolím.

Pavučiak (opica) používa silný chvost aj ruky a nohy na uchopenie konárov a stromov.

Pštros má dlhé, mocné nohy a vie veľmi rýchlo behať. Hoci má krídla, nevie lietať.

Väčšina vtákov udrží krídla zložené pri tele. Tučniaky to však nevedia, držia ich meravo od tela.

Tučniaky a kivi patria k nelietavým vtákom. Tučniak používa krídla na plávanie. Kivi sa zasa prediera hustými porastmi.

Pero má stredovú os – kostrnku. Z nej vychádzajú vetvičky, ktoré sú lemované silnými lúčmi a háčikmi.

Vtáky pri lietaní mávajú krídlami alebo plachtia s nehybne rozprestretými krídlami. Pri mávaní spotrebujú viac energie.

Kosti vtákov sú duté, preto je vtáčia kostra ľahká, ale veľmi pevná.

Podľa tvaru zobáka sa dá určiť, čím sa vták živí. Vtáky používajú svoj zobák ako nástroj.

Ďateľ vyďobe pre hniezdo v strome dutinku. Pinka si postaví hniezdo z machu a peria. Bociany si budujú veľké hniezda z konárov.

Pštros kladie, spomedzi vtákov, najväčšie vajcia. Tieto vajcia vážia aj 1,7 kg.

Najmenší vták na svete je kubánsky kolibrík. Váži menej ako 1,6 g.

Podľa druhu majú vtáky na tele 940 až 25 00 pier.

Vták je najrýchlejší živočích na svete. Sokol sťahovavý dosiahne pri strmhlavom klesaní rýchlosť až 300 km/h.

Vták s najdlhšími krídlami je albatros sťahovavý s rozpätím krídel viac ako 3 m.

Dve potápky si dávajú pri tanci najavo, že sú pár. Zástupcovia mnohých druhov vtákov si každú sezónu vyberajú nových partnerov, kým iné zasa žijú v pároch po celý život.

Rybár dlhochvostý je šampión v dlhých letoch. Jeho úžasná migrácia zahŕňa cestu z jedného konce Zeme na druhý a späť.

Kôrovníky hniezdia pod stromovou kôrou. Nájdu uvoľnený kus kôry a za ním si postavia hniezdo.

Spevavce môžu spať na konári bez toho, aby z neho spadli. Dovoľuje im to osobité anatomické usporiadanie prstov – tri smerujú dopredu a jeden dozadu.

Sojky si rady sadajú do mravenísk. Bravce sa predierajú ich perím a rozstrekujú štipľavú kyselinu mravčiu. Kyselina zbaví vtáka bĺch a vší, ktoré ho trápia.

Ďatle používajú svoje tuhé chvostové perá na podopieranie pri šplhaní po stromoch.

Sovy lietajú ticho. Mäkké operenie tlmí zvuk ich krídel.

Obojživelníky žijú na celom svete, okrem veľmi suchých alebo chladných oblastí. Väčšina z nich má štyri končatiny, len červone nemajú žiadne.

Plazy žijú takmer všade na Zemi. Neobľubujú však chlad, preto nežijú okolo pólov.

Pestré sfarbenie stromárky (žaba) môže znamenať, že je jedovatá.

Mloky a salamandry trávia viac času na suchej zemi. Ako všetky obojživelníky, aj ony sa rozmnožujú vo vode.

Krokodíly prehĺtajú kamene, aby boli vo vode viac zaťažené. Pri love im väčšia hmotnosť pomáha udržať sa pod hladinou.

Kobry sú jedovaté hady. Pred útokom rozťahujú kožu na krku, aby nepriateľa vyľakali.

Korytnačka obrovská nemá zuby tak ako ostatné korytnačky. Jej čeľuste vyzerajú ako zobák s tvrdým okrajom, ktorý slúži na žuvanie listov, plodov a trávy.

Stará hadia koža sa začne trhať pri ústach, takže had zvlečie najskôr kožu z hlavy, pričom sa stará koža obráti naopak.

Lepkavý jazyk chameleóna je dlhší než jeho telo. V okamihu ho vymrští z úst a stiahne späť spolu s hmyzom.

Chameleóny sú majstri v schopnosti meniť farbu. Zmenia ju tak, že sa zhoduje z prostredím, teda úplne s ním splynú.

Lístkové lupienky rybích žiabier odoberajú z vody kyslík. Ten preniká do krvného obehu a krv ho rozvádza do celého tela ryby.

Morské koníky nie sú práve najlepšími plavcami, preto sa svojimi chvostmi prichycujú o chaluhy, aby ich neodniesli prúdy.

Ryby plávajú tak, že ich telo vykonáva pomocou svaloviny vlnivý pohyb. Dopredu ich výrazne posúva aj pohyb chvosta z boka na bok.

Žralok obrovský je mierumilovný obor. Táto ryba kladie vajcia, ktoré sú veľké ako futbalová lopta.

Húf drobných rybiek sa správa ako jedinec, ich pohyby sú zladené s úžasnou presnosťou.

Jestvuje asi 250 druhov žralokov.

Nie všetky žraloky sú veľké zvieratá. Dĺžka najmenšieho je asi len 15 cm.

Najdlhšia kostnatá ryba je regalekus, ktorý dorastá až do dĺžky 15 metrov.

Medzi žraloky známe útokmi na ľudí patrí aj žralok modrý a žralok kladivohlavý.

Ľudí však môžu napadnúť aj iné ryby napríklad barakudy a murény.

Samica tresky obyčajnej môže naklásť až 9 miliónov ikier. Len veľmi málo sa ich však dožije dospelosti.

Platesy sa zdržiavajú na dne, ležiac pritom na boku. Jedno z očí sa im v priebehu života presunie na druhý bok.

Africký bahník má len slabo vyvinuté žiabre a kyslík dýcha aj zo vzduchu pomocou jednoduchých pľúc.

Synanceja má na chrbte 13 jedových ostňov. Táto nevzhľadná ryba leží na morskom dne a vtedy je veľmi nenápadná.

Piraňa má zuby ostré ako britva. Tieto malé ryby lovia vo veľkých skupinách a zvyčajne sa živia ďalšími rybami alebo mŕtvymi zvieratami.

Manta dvojrohá mierumilovne križuje oceán. Hltá drobný planktón, ktorý usmerňuje do svojich úst pomocou dvoch mäsitých výrastkov na širokej hlave.

Jedným z agresívnych žralokov je aj žralok kladivohlavý. Oči a nozdry má umiestnené ďalej od seba, čo mu pomáha pri stopovaní koristi.

Samec morského koníka sa starí o ikry. Drží ich vo vaku na tele, kým sa mláďatá nezačnú liahnuť a starať sa samy o seba.

Hlbokomorské ryby vyzerajú nezvyčajne so širokoroztvorenými ústami, roztiahnuteľným hltanom a vnadidlom na lákanie koristi.

Zástupcovia hmyzu majú rozmanitý tvar a veľkosť, ani jeden však nie je veľmi veľký. Obrami z ríše hmyzu sú goliáš (je najťažší) a motýľ Ornithoptera alexandrae z čeľade Papilionidae.

Telo osy (ako aj telo všetkého hmyzu) sa skladá z troch častí – hlava hruď a bruško. Osa má dva páry krídel, dve zložené oči, ktoré sa skladajú z veľkého množstva jednoduchých šošoviek a pár citlivých tykadiel.

Jestvuje viac ako milión druhov hmyzu, je to viac ako u ktorejkoľvek inej skupiny živočíchov. Odborníci stále nachádzajú a pomenúvajú ďalšie druhy.

Motýle kladú vajíčka, z ktorých sa liahnu húsenice. Húsenica si okolo seba upradie zámotok a premení sa na kuklu, v ktorej prebehne metamorfóza. Z kukly sa napokon vynorí motýľ.

Včelia kráľovná nakladie počas niekoľkých týždňov až 3 500 vajíčok denne. Je jedinou matkou v úli.

Včela sa pri kŕmení nektárom z kvetov zapráši peľom. Prenáša ho veľké vzdialenosti na iné rastliny a tým ich oplodní.

Nočné motýle pripomínajú svojim tvarom lietadlo. Väčšina denných motýľov skladá krídla v pokoji na chrbte vrchnými stranami k sebe.

Termitia kráľovná, ktorá žije spolu s kráľom, kladie tisíce vajíčok. Vojaci chránia termitisko a robotníci obstarávajú potravu.

Hmyz dýcha pomocou prieduchov – drobných otvorov na svojom tele.

Mnohé druhy hmyzu unesú predmety 20-krát ťažšie, než sú ony samy.

Húsenica má 2 000 až 4 000 svalov, tzn. 6-krát viac ako človek.

Malé mušky dosahujú rekord v rýchlosti mávania krídlami: viac než 62 000-krát za minútu.

Mravce označujú cestu k zdroju potravy pachovou stopou, aby ju našli aj ostatné mravce.

Homáre, kraby a raky sú kôrovce. Raky pustovnícke zaberajú a obývajú schránky iných živočíchov.

Križiak zacíti pohyby svojej koristi v pavučine a náhli sa zabaliť ju do nej. Ponechá si ju ako zásobu potravy.

Škorpión je príbuzný pavúka. Svoje žihadlo používa na obranu a paralyzovanie koristi.

Aligátory severoamerické zabíjali pre ich kožu. V 60. rokoch sa stali ohrozeným druhom a ich lov bol zastavený. Ich počet sa v súčasnosti zvyšuje.

Mamut bol príbuzný dnešných slonov. Lovili ho pravekí ľudia, čo pravdepodobne urýchlilo jeho zánik.

Maurícijský dront nevedel lietať a nemohol tak uniknúť pred novými nepriateľmi – ľuďmi a mačkami. Jeho vajcia požierali potkany.

Mláďa koaly medvedíkovitej je stále so svojou matkou. Šesť mesiacov strávi v jej vaku a ďalšieho pol roka je zavesené na jej chrbte.

Lemury žijú v súčasnosti len na ostrove Madagaskar. Podobajú sa na opice, ale v skutočnosti sú to vývojovo menej vyspelé živočíchy.

Tigre v Ázii sú ohrozené. Ich útočiská v lese ľudia ničia a samotné tigre lovia pytliaci.

Papagáje a iné exotické vtáky sú ilegálne chytané a predávané chovateľom ako domáce zvieratá.

Znečistená voda v moriach spôsobuje smrť morských živočíchov a vtákov.

Slede a tresky, ryby, ktorých boli kedysi plné oceány, sú teraz zriedkavé, pretože sa lovia vo veľkých množstvách.

Mnohé veľryby sa nedostanú k pobrežiam, kde sa predtým rozmnožovali, pretože sú tu postavené hotely.

Gorily sú nesmierne silné, no mierumilovné zvieratá. Vo svojej lesnej domovine žijú v osamotených rodinách a nikomu neubližujú.

Niekoľko jedincov pandy čierno-bielej žije v zoologických záhradách, ale pokusy rozmnožovať ju v zajatí sú len zriedkavo úspešné.

Vráskavec obrovský je najväčší živočích, aký kedy žil na Zemi. Je väčší ako bol najväčší dinosaurus.

Nosorožec ostrorohý je jedným zo svetovo najvážnejšie ohrozených živočíchov. Ľudia ho zabíjajú pre jeho roh.

V niektorých národných parkoch sa darí sloním čriedam a tak nadmerným spásaním ohrozujú mnoho ďalších afrických živočíchov a rastlín.

Spaľovanie sloních klov je snahou o zastavenie obchodu so slonovinou. Lov slonov je kvôli slonovine pre ne najväčším nebezpečenstvom.

Kvitnúce rastliny obohacujú letné dni o farby a vône. Ich semená sa rozširujú prostredníctvom živočíchov alebo vetra.

Najstaršia známa rastlina je Larrea v Kalifornii. Má približne 11 700 rokov.

Najrýchlejšie rastúcou rastlinou je bambus, za deň môže narásť až o jeden meter.

Velvičia, púšťová rastlina z južnej Afriky, sa dožíva viac ako sto rokov, ale má len dva listy.

Jeden divorastúci figovník z južnej Afriky mal korene dlhé 120 metrov – najdlhšie aké kedy boli namerané.

Najmenšou rastlinou je austrálska plávajúca žaburinka, táto malá vodná rastlina je dlhá len 0,6 mm a široká 0,3 mm.

Niektoré stromy majú jahňady. Peľové zrnká zo samčích jahniad ženie vietor k samičím jahňadám. Samčie a samičie pohlavné bunky sa tak zmiešajú.

Kvet obrovskej raflézie zapácha ako hnijúce mäso, tým láka muchy.

Kaktusy v období dažďov prijímajú vodu a ukladajú si ju v stonkách. V období sucha kaktus spotrebúva nahromadenú vodu a scvrkáva sa.

Existuje okolo 10 000 druhov papradí a okolo 8 000 druhov pečeňoviek, malých rastlín, ktoré rastú na vlhkých miestach.

Tekvičník striekavý vystreľuje semená z balónovitých plodov spolu s prúdom tekutiny. Tlak tekutiny vo vnútri plodu vystrelí semená prudko von.

Niektoré rastliny majú semená s padáčikmi. Chochol chĺpkov na semene púpavy spomaľuje jeho pád a umožňuje mu vznášať sa vo vetre.

Keď zavesíš riasu von, môže predpovedať počasie. Ak napučí, blíži sa dážď, ak zoschne, bude svietiť slnko.

Chaluhy vyzerajú ako vyššie rastliny, ale v skutočnosti sú to hnedé riasy. Niektoré chaluhy sa prichytávajú na skaly, iné plávajú na hladine mora alebo tesne pod ňou.

Väčšina húb tvorí na jeseň plodnice. Zvyšok húb je pod povrchom pôdy alebo v dreve. Niektoré huby sú jedlé, iné sú jedovaté.

Morské riasy majú dlhé, niekedy rozkonárené stielky. Niektoré majú vzduchové mechúriky, ktoré im pomáhajú pri plávaní.

Pri fotosyntéze rastliny využívajú slnečnú energiu na premenu vody a oxidu uhličitého na glukózu. Listami uvoľňujú do prostredia kyslík.

Keď včela priletí na kvet, ponorí doň cuciak a saje sladký nektár. Popri tom sa jej na telo nalepí peľ z tyčiniek, a keď preletí na druhý kvet, peľ z predchádzajúceho kvetu ľahko obtrie o bliznu.

Kaktusy sú prispôsobené na život v horúcich púšťach. Vedia využiť aj tú najmenšiu kvapku vody.

Obrovská vodná rastlina Viktória so Severnej Ameriky má listy široké až 1,5 metra.

Obrovský kaktus amerických púští kaktusovec obrovský – saguaro meria až 15 metrov.

Rastliny zvyčajne potrebujú slnečné svetlo. Niektoré rastliny však dokážu žiť aj v hĺbke oceánov, kde slnečné svetlo neprenikne.

Ginkgo z Číny je najstarobylejší prežívajúci  rastlinný druh. Objavil sa pred 160 miliónmi rokov a prežil aj dobu ľadovú.

Pravý plod jablone je malvica, a nie dužinatá časť, ktorú jeme.

Hlavný koreň upevňuje rastlinu v pôde, vďaka nemu je ťažké ju vytiahnuť zo zeme.

Prvé suchozemské rastliny sa na Zemi vyvinuli asi pred 400 miliónmi rokov. Na rozdiel od mäkkých vodných rias, z ktorých sa vyvinuli, mali trubice, ktorými viedli vodu, a spevnené stonky im pomáhali stáť na súši vzpriamene. Na rozdiel od dnešných rastlín nemali listy, korene a ani kvety.

Niektoré rastliny sa pri popínaní obtočia okolo pevnejšej rastliny. Iné majú drobné korienky alebo tŕne, pomocou ktorých sa na iné rastliny uchytia.

Na spodnej strane listov papradí sú výtrusnice plné výtrusov. Keď výtrusy vypadnú, vyklíčia v prvorast, z ktorého sa za krátky čas vyvinie mladá papraď.

Hadovka smradľavá je huba, ktorá dostala svoje meno oprávnene. Hladné muchy na ňu nalietavajú v domnienke, že je to mäso. Odlietajú z nej so spórami.

Cibule, hľuzy, cibuľovité hľuzy a podzemky sú zásobné orgány rastlín. Z týchto podzemných orgánov môžu vyrásť nové rastliny.

Chutné bukvice sú na jeseň dobrým zdrojom potravy pre veverice a myši.

Bella-donna alebo ľuľkovec zlomocný sa po niekoľko storočí používal ako liečivá rastlina. Nejedz však jeho bobule, mohol by si zomrieť.

V roku 1768 sa kapitán James Cook prvýkrát vylodil v Austrálii a miesto vylodenia nazvali Botanický záliv na počesť zbierky rastlín slávneho prírodovedca Josepha Banksa, ktorý ho sprevádzal na lodi Endeavour. Botanický záliv je dnes obklopený letiskom a predmestiami Sydney.

Muchotrávka červená je jednou z najjedovatejších húb. Červená farba je dostatočne nápadná a vystríha.

Dvanásťročné deti potrebujú denne v potrave prijať približne 2 500 kalórií. Dávka hranoliek predstavuje 270 kalórií, 2 bravčové párky 400, grilovaný rezeň 520, jablko 70 a šalát 5 kalórií.

Maniok rastie v teplých oblastiach Afriky a Ázie. Rastie rýchlo.

Uhľovodíky sa tvoria v zelených rastlinách počas fotosyntézy. Asi polovica potravy, ktorú prijímame, musí obsahovať uhľovodíky, nevyhnutný zdroj energie.

Čokoláda pochádza z kakaových bôbov. Bôby sa sušia, pražia a potom sa pomelú na kakaový prášok.

Zrelé zrná kávy sa zbierajú ručne. Pred predaním sa sušia a pražia. Predávajú sa buď celé, alebo pomleté na prášok.

Strukoviny sú nielen vhodnou stravou, ale zároveň obohacujú pôdu o dusík, ktorý zachytávajú zo vzduchu.

Okolo roku 1800 sa začali používať umelé hnojivá.

V roku 1842 bolo objavené hnojivo superfosfát. Vyrába sa  z nerastov – prírodných fosfátov.

Do 19. storočia farmári na zvýšenie úrodnosti pôdy používali len organické hnodivá (hnoj zvierat a kompost rastlín).

Vynikajúce hnojivo je guáno, trus morských vtákov. Rovnako aj guáno od netopierov, ktoré sa nachádza v chodbách jaskýň, je veľmi účinné.

Opadavý strom stráca listy na jeseň. Strata listov pomáha stromu zachovať si vodu počas zimy, tým že zatvorí všetky transportné kanáliky. Vždyzelené stromy majú listy počas celého roka.

Každý rok pod kôrou narastie nová vrstva dreva a vytvorí letokruh. Podľa počtu letokruhov sa dá zistiť, koľko mal strom rokov.

Korene stromu prijímajú vodu a minerálne látky. Niektoré stromy majú toľko koreňov, koľko majú aj konárov.

Obrovské sekvojovce, ktoré rastú v Kalifornii, sú považované za najväčšie stromy, no eukalypty a sekvoje vždyzelené sú vyššie.

Borovice ostité, ktoré rastú v juhozápadnej časti USA, majú asi 4 600 rokov.

Kmeň baobabu, ktorý rastie na suchých afrických savanách môže zachytiť až 1 000 litrov vody.

Najväčší les na svete pokrýva plochu 9 000 000 km2 a tvorí ho časť územia Škandinávie a severného Ruska.

Cestovatelia na Madagaskare sa môžu napiť z ravenaly (palmy pútnikov). Zachytáva vodu na báze dlhej listovej stopky.

Najhrubší kmeň má tisovec, ktorý rastie v Oaxace v Mexiku. Priemer stromu je 12 metrov.

Argentínsky strom líčidlo má veľmi zvláštne drevo. Potrebuje len veľmi málo vody. Drevo je také vlhké, že nehorí a také pórovité, že sa nedá zoťať.

Semená palmy lodoicey z ostrovov v Indickom oceáne sú najväčšie. Jej plody môžu vážiť až 20 kg.

 V skamenenom lese v Arizone sú kmene prehistorických stromov, ktoré skameneli pred miliónmi rokov.

Z roztrúsených semien figovníka begálskeho vyrastú korene a nové kmene vytvoria okolo rodičovského stromu malý les.

Bonsaje sa pestujú v plytkých nádobách bez dostatku výživy. Keď mladý strom rastie, zmenšuje počet koreňov a výhonkov, konáre obtáčame a tvarujeme drôtom tak, že dospelý strom je vysoký menej ako pol metra. Dospelý strom je pokrútený a pôsobí dojmom, že je veľmi starý.

Po opadnutí listu na jeseň sa stonka v mieste, kde bol list, uzavrie. Zabráni sa tým strate vody a prieniku infekcie. V mieste kde bol starý list, je založený púčik, ktorý vyrastie v nasledujúcom roku.

Raflézia má obrovský kvet s piatimi mäsitými lalokmi. Nemá však stonku, ani listy.

Sekvojovec môže narásť do výšky 25 poschodového mrakodrapu. Najstaršie stromy majú viac ako 2 000 rokov.

Larrea je najstaršia známa rastlina. Táto rastlina bola stará už v časoch, keď sa stavali egyptské pyramídy.

V krutých arktických podmienkach môže rásť len málo druhov rastlín. Patrí medzi ne žltý mak a arktická vŕba.

Najväčší stromček ruže je v Arizone. Je taký obrovský, že ho musia podopierať stĺpy a musí viesť po pevnej konštrukcii. Pod jeho kvetmi môže sedieť až 150 ľudí.

Avokádo je plod s najväčšou nutričnou hodnotou.

Najvyšší počet lístkov napočítaných na ďateline je 14.

Najmasívnejší strom na svete – General Sherman, sekvojovec v Národnom parku sekvojí v USA – váži asi 2 000 ton. Z jeho dreva by sa dalo vyrobiť približne 5 biliónov zápaliek.

Kvitnúce rastliny sa našli aj v Himalájach, vo výške 6 400 m n. m.

Najväčšia čeľaď medzi kvitnúcimi rastlinami sú trávy.