Vitajte na portáli "Kam do školy?"

V ponuke stránok nájdete vzdelávacie zariadenia od jaslí cez štandardné školy povinnej školskej dochádzky až po alternatívne formy vzdelávania.

Veríme, že tu získate informácie, ktoré Vám pomôžu pri správnom rozhodnutí na ktorú školu, alebo vzdelávaciu inštitúciu sa prihlásiť. Zároveň veríme, že nám oznámite i Vaše skúsenosti s konkrétnymi akademickými inštitúciami a vzdelávacími zariadeniami.












Aukro.sk







Zem vznikla v tom istom čase ako Slnko. Hmota okolo Slnka chladla a zrážala sa, čím vznikali telesá, ktoré sa po čase stali planétami.

Zem je jediná známa planéta, na ktorej sa nachádza dostatok kyslíka pre živé bytosti. Pri slnečnom svetle rastliny produkujú kyslík, čím udržujú planétu nažive.

Priemer Zeme je na póloch 12 713 km a na rovníku 12 756 km.

Obvod Zeme je 40 091 km.

Rozloha zemského povrchu je 510 miliónov km2 .

Územie Zeme pokryté vodou je 71 %.

Vek Zeme je 4,6 bilióna rokov.

Najstaršie horniny na Zemi majú vek 3,8 bilióna rokov.

Priemerná hrúbka zemskej kôry je 20 km.

Teplota v strede Zeme je 4 500 °C.

Priemerná vzdialenosť od Slnka je 150 miliónov km.

Minimálna vzdialenosť Mesiaca od Zeme je 385 tisíc km.

Ročné obdobia máme preto, lebo Zem obieha okolo Slnka. Zem je naklonená, takže najprv jeden, potom druhý pól je privrátený k Slnku.

Starí Gréci verili v boha Slnka, ktorého nazývali Helios. Vozil sa po oblohe v ohnivom koči. Tým vysvetľovali východ a západ Slnka.

Tým, že je zemská os naklonená, pologule sú pod Slnkom v rôznych uhloch. Na pologuli priklonenej k Slnku sú dni dlhšie. Preto sú na severnej pologuli v lete dlhšie dni.

Magnetické pole Zeme obklopuje planétu a siaha ďaleko do vesmíru. Ako všetky magnety, aj Zem má severný a južný pól.

Pomocou zemepisnej dĺžky a šírky zo siete je možné určiť polohu miesta. Hodnota čiar sa vyjadruje v stupňoch. Greenwich v Londýne leží na 0° zemepisnej dĺžky, rovník na 0° zemepisnej šírky.

Prvé pomerne presné mapy sveta boli nakreslené v 16. stor. Väčšina vychádzala z rozprávania námorníkov a cestovateľov po vzdialených krajinách.

Letecké fotografovanie je jedným zo spôsobov tvorby máp. Snímky sú robené s prekryvom. Dvojice fotografií vytvárajú trojrozmerný obrázok, podľa ktorého sa znázornia vrstevnice.

K dvom bežným mapovým zobrazeniam patrí Mercatorovo (valcové) a zenitálne alebo azimutálne zobrazenie. Pri zenitálnom zobrazení sa plocha papiera dotýka glóbusu v jednom bode.

Voda, ktorá presakuje cez rozpukané vápencové horniny, vytvára jaskyne dutiny a priehlbiny. Kvapkaním vápencovej vody sa tvoria stalagmity (stoja) a stalaktity (visia), ktoré keď zrastú vznikne stalagnát (pilier).

Pangea sa začala rozpadávať asi pred 200 miliónmi rokov a utvorili sa dnes známe kontinenty.

Ľadovec formuje dolinu. Záver doliny je vyhĺbený do tvaru kresla a nazýva sa ľadovcový kotol. V ľadovci sa často objavujú trhliny alebo pukliny. Skaly tlačené ľadovcom sa hromadia do morény.

V horách východného Talianska je jaskyňa známa ako Izba sviec, je plná stalgmitov, ktoré vyzerajú ako sviece.

Sedieť a pozorovať ako rastú stalaktity, sa nedá. Trvá asi 1 000 rokov, kým narastú o 1 cm.

Počas poslednej doby ľadovej 28 % Zeme pokrýval ľad. Dnes je pokrytých ľadom asi 10 %.

Lambertov ľadovec v Antarktíde je najväčším ľadovcom na svete, jeho dĺžka je 400 km.

Jaskyňa Jean Bernard v Rousseau  vo Francúzsku je najhlbšia na svete. Je hlboká 1 535 m.

Najväčší jaskynný systém je pod jaskyňou Mammoth v Kentucky v USA. Meria najmenej 530 km.

Sieň Sarawak v Indonézii je najväčším jaskynným priestorom na svete. Je 700 m dlhá, 300 m široká a 70 m vysoká.

Sopka niekedy búrlivo vybuchne, pričom sa z magmatického kozubu tlačí von magma. Do vzduchu sopka vypúšťa popol a dym. Fumaroly sú vyfukované plyny a pary z puklín a priehlbín, ktoré sa nazývajú kaldery.

Obyvatelia starej Číny verili, že Zem nesie na chrbte veľký býk. Zemetrasenia boli následkom toho, že Zem sa presúva z jednej lopatky býka na druhú.

Otrasové vlny sa šíria z centra zemetrasenia. Epicentrum je bod, v ktorom sú škody na povrchu najväčšie.

Najväčšou sopkou je Mauna Loa na Havajských ostrovoch, priemer jej základne je 119 km.

Keď v roku 1883 vybuchla sopka Krakatoa zvuk bolo počuť v Austrálii vzdialenej 5 000 km.

V súčasnosti jestvuje asi 500 činných sopiek.

V roku 1201 bolo hrozné zemetrasenie vo východnom Stredomorí. Je pravdepodobné, že pri ňom zahynulo vyše milióna ľudí.

V roku 1906 spôsobilo zemetrasenie požiar, pri ktorom bola zničená veľká časť mesta San Francisco.

V roku 195 bolo zemetrasením zasiahnuté mesto Kobe v Japonsku, zahynulo vyše 5 000 ľudí a tretina budov v meste bola zničená.

Každoročne vznikne asi 1 000 zemetrasení, ktoré sú dosť silné na to, aby spôsobili škodu.

Údolie smrti v Mohavskej púšti v Kalifornii v USA je najhorúcejšie miesto v Severnej Amerike. Bolo tu zaznamenaných rekordných 56,7°C.

Sahara nebol vždy suchá, prehistorické maľby ju znázorňujú ako úrodnú krajinu s trávou a riekami.

Slnko je lacný zdroj energie v púšti. V Saudskej Arábii sú pre cestovateľov po púšti telefónne automaty na slnečnú energiu.

Púšťové pštrosy pojedajú piesok. Podľa všetkého im pomáha pri trávení.

Noci na púšti sú studené. V zime teplota často klesá pod bod mrazu.

Austrália má veľké územia, na ktorých sa rozkladajú púšte. Dve najväčšie sú Gibsonova a Veľká Viktóriina púšť.

Iba okolo 15 % púští na svete je pokrytých pieskom.

Koralové útesy vznikajú, keď sa z mora vynára vulkanický ostrov. Rastie na ňom koralový útes, ktorý ho lemuje a vytvára tak prstenec alebo atol, ktorý zostane po ponorení vulkanického ostrova.

Južný pól patrí k najchladnejším a najpustejším miestam na Zemi. Teraz je tam vybudovaná stála vedecká základňa, kde súčasní polárni výskumníci nájdu príjemné uvítanie.

V tropickom dažďovom pralese prší takmer každý deň. Je horúco a sparno, kým sa poobede nepriženie búrka. Po nej je zasa pekne.

Tundrové rastliny sú veľmi malé. Ich korene môžu rásť do hĺbky 30 cm, kde je zem už zamrznutá. Počas krátkeho leta kvitnú mnohé rastliny.

Najvyšší vrch Ázie je Everest (8 863 m), Južnej Ameriky je Aconcagua (6 960 m), Severnej Ameriky je McKinley (6 194 m), Afriky je Kilimandžáro (5 895 m), Európy je Elbrus (5 633m), Antarktídy je Vinson Massif (5 140 m) a Austrálie je Kosciusko (2 227 m).

Vzduch obklopuje Zem ako priesvitná mušľa, vrstvy atmosféry nás ochraňujú pred nebezpečnými slnečnými lúčmi.

Náš vzduch obsahuje najviac dusíka, ktorý predstavuje skoro 4/5 jeho objemu (78,1 %). Asi 1/5 (20,9 %) objemu vzduchu tvorí kyslík, plyn, ktorý potrebujeme na dýchanie. Zvyšok (1 %) tvoria ostatné plyny a vodná para.

„červené zore večer, pastier sa raduje“. Tento starý verš vyjadruje, že po krásnom červenom západe slnka (s malou oblačnosťou) býva na druhý deň pekne.

V dolnej časti atmosféry (v tzv. troposfére) sa tvorí počasie.

Lietadlá lietajú nad oblakmi. Tu je obloha jasná a vzduch je riedky.

Vzduch je ťažší, ako si myslíte. Vzduch v priemerne veľkej miestnosti váži viac než 45 kg, čo je viac ako 20 vrecúšok zemiakov.

Ozónová vrstva sa nachádza v stratosfére.

V mezosfére, 50 až 80 km nad nami je mráz až -80°C.

Vonkajšia vrstva termosféry sa nazýva exosféra. Zasahuje až do 8 000 km vzdialenosti. Tu je veľmi horúco, teplota dosahuje až 2 200°C.

Melanín je pigment, ktorý sfarbuje pokožku dohneda. Niektorým ľuďom však chýba. Sú to albíni a vyskytujú sa v každej rase. Majú veľmi bledú pokožku a vlasy, dúhovku bezfarebnú a cievy presvitajú cez kožu. Albíni sa radšej slnku vyhýbajú.

Prach a dym zo sopiek a lesných požiarov môžu sfarbiť Slnko a Mesiac dozelena alebo domodra.

Každá snehová vločka je jedinečný šesťhranný kryštál zamrznutých vodných molekúl.

Oblaky obsahujú ľad dokonca aj v lete. Väčšina ľadu sa pri padaní rozpustí, okrem výnimočných krupobití.

Jedno z najvlhkejších miest na svete je Čerapúndží v Indii kde za rok naprší skoro 11 000 mm zrážok.

Južný pól je jedno z najsuchších miest – ročné zrážky sú iba 40 mm. Chicago má okolo 840 mm a Londýn okolo 600 mm zrážok za rok.

Indický subkontinent získava zrážky z vetrov vanúcich od Indického oceánu počas monzúnového obdobia. V zime fúka vietor opačným smerom.

Mačky ani psi pršať nemôžu, ale žaby a ryby áno. Niekedy sa môže stať, že veľmi silný vietor schytí z jazier živočíchy, ktoré potom s dažďom dopadajú na zem.

Dúhu vyvoláva slnečné žiarenie presväcujúce clonu vodných kvapiek. Svetelné lúče sa zakrivujú (lámu), odrážajú a potom znovu odrážajú, keď prechádzajú kvapkami.

Či voda dopadá na zem vo forme mrholenia, dažďa, pľušte (dážď so snehom), či snehu, záleží od teploty vzduchu a zeme.

Nikdy sa neskrývajte pred búrkou pod stromom. Môže ho zasiahnuť blesk. Vo vnútri domu ste v bezpečí.

Kladný elektrický náboj sa sústreďuje na vrchole oblakov, záporný v spodnej časti. Plošné blýskanie prebieha vo vnútri alebo medzi oblakmi. Kľukaté blesky smerujú k zemi.

Najväčšie búrkové mraky dosahujú výšku 16 km, takmer dvojnásobok výšky Mount Everestu.

Predpovedať počasie nie je ľahké. Malé zmeny v ovzduší nad Arktídou môžu vyvolať hurikán v trópoch.

Sila vetra sa meria Beaufortovou stupnicou, ktorú v roku 1806 vypracoval anglický admirál. Podľa tejto stupnice je bezvetrie stupeň 0 a hurikán stupeň 12.

Teplý a suchý vzduch, ktorý klesá zo svahov pohoria, náhle zvyšuje teplotu. Tento vietor sa nazýva fén.

V oku hurikánu je vietor mierny a obloha jasná. Okolo sa točia prudké a rýchle vetry. Hurikán sa krúti po mori ako vĺčik.

Prúdenie v oceánoch prebieha podľa rovnakého modelu ako prúdenie vzduchu. Blízko rovníka hlavné prúdy smerujú na západ. V blízkosti pólov prúdia na východ.

Ďaleko od pobrežia oceán na mnohých miestach klesá do hĺbky 4 km.

Morské dno narúšajú údolia (priekopy), hory a sopky. Kontinentálny šelf klesá postupne dole.

Najväčší oceán je Tichý oceán (166 242 500 km2), po ňom nasleduje Atlantický oceán (106 000 000 km2), Indický oceán (73 500 000 km2), Antarktický (Južný) oceán (32 248 000 km2), a najmenší je Severný ľadový oceán (14 350 000 km2).

V roku 1960 sa batyskaf Trieste ponoril do najhlbšej časti Tichého oceánu, Mariánskej priekopy, hlbokej približne 11 000 m.

Najdlhšia rieka je Níl v Afrike, meria 6 670 km.

Druhá najdlhšia rieka je Amazon v Južnej Amerike, s dĺžkou 6 448 km.

Rieky Ganga a Brahmaputra vytvárajú najväčšiu deltu na svete je dlhá 480 km a široká 160 km.

Z Amazonu vyteká silným prúdom toľko vody, že v mori možno zaznamenať sladkú vodu až 180 km od ústia tejto rieky.

Do plytkého jazera padajú listy a na dne tvoria rašelinové bahno. Toto bahno hrubne a vytvára močarinu.

Veľké jazerá v Severnej Amerike sa vytvorili pohybom zemskej kôry.

Bajkalské jazero v Rusku je najhlbšie jazero. Jeho najhlbší bod sa nachádza takmer 2 km pod hladinou.

Jazero Ukerewe v Afrike je tretie najväčšie jazero na svete.

V roku 1986 bolo v africkej Namíbii objavené najväčšie podzemné jazero na svete. Jeho rozloha je 26 100 km2.

Najväčšie jazero v Británii je Loch Lomond v Škótsku. Má rozlohu vyše 70 km2 a dĺžku vyše 30 km.

Rastliny využívajú slnečnú energiu a tú prijímajú živočíchy, keď sa živia rastlinami. Baktérie a rastliny prijímajú energiu z mŕtvych tiel živočíchov.

Vietor a voda sú silné erózne činitele. Ľadovce a rieky posúvajú horniny a pôdu z vyšších miest a ukladajú ich na nižších.

Národné parky sa stali veľmi obľúbenými. Ak ich však navštevuje veľmi veľa ľudí, príroda, ktorú ochraňujú, je aj tak ohrozená.

V roku 1576 holandská vláda vyčlenila lesnú rezerváciu. Bol to prvý prírodný park na svete.

V Afrike sa nachádzajú rozsiahle národné parky: Tsavo (Keňa), Serengeti (Tanzánia) a Kruger (JAR).

Korbettský národný park bol prvý v Indii, žijú v ňom chránené tigre.

Prvý skutočný národný park v Európe založili Švédi v roku 1906.

Smog je tmavá sírová hmla, ktorá nesie prach a sadze. Znečisťuje ovzdušie v mnohých priemyselných mestách.

Zem sa natoľko otepľuje, že ľad na póloch sa môže roztopiť. Hladina morí by stúpla a mohla by zatopiť mestá ležiace na pobreží.

Továrne a elektrárne vypúšťajú škodlivé plyny. Chemikálie v týchto plynoch spôsobujú kyslé dažde.

Recyklácia skla je jednoduchá. Použité sklo sa zbiera, čistí, drví na malé kúsky a následne sa taví. Z tejto hmoty sa vyrábajú nové fľaše, ktoré sa znova plnia.

Vesmír môže pokračovať v rozpínaní, galaxie sa môžu od seba stále vzďaľovať. Alebo sa môžu stretnúť vo veľkom kolapse – krachu (big crunch) a odštartovať vznik nového vesmíru.

Aby ste si vedeli predstaviť rozpínanie vesmíru, namaľujte na balónik škvrny (ako galaxie) a sledujte, ako sa pri nafukovaní balónika budú od seba vzďaľovať.

V roku 1965 objavili vedci slabulinký pozostatok (relikt) po obrovskom teple, ktoré sprevádzalo veľký tresk, tzv. reliktové kozmické žiarenie.

Predstavte si hranice vesmíru (pokiaľ môžete dovidieť) ako dutú guľu s rozmermi Zeme. V tomto meradle by mala Mliečna cesta priemer iba 40 m a Zem by nebolo možné vidieť bez mikroskopu.

Kozmológia je veda, ktorá skúma vznik vesmíru.

Vedci sa domnievajú, že objavili prinajmenšom jednu planétu s rozmermi Zeme, ktorá obieha vzdialenú hviezdu. Táto planéta je od nás vzdialená 30 000 svetelných rokov.

Ak by sme urobili výrez Slnka, pod povrchom by sme videli vrstvy vodíka. na povrchu sú slnečné škvrny a obrovské prúdy žiariaceho plynu vytvárajúce ohnivé oblúky, ktoré sa nazývajú protuberancie.

Keď Mesiac prechádza medzi Zemou a Slnkom, jeho tieň spôsobuje zatmenie. V oblasti plného tieňa (umbra) vidíme Slnko úplne zakryté.

Je veľmi nebezpečné hľadieť priamo do Slnka.

Človek, ktorý pozerá priamo do Slnka cez triéder alebo ďalekohľad, môže oslepnúť na celý život.

Nikdy sa nedívajte do Slnka týmto spôsobom. Použite triédre s premietnutím obrazu Slnka na kus kartónu.

Mesiac mohol vzniknúť aj pri kozmickej zrážke, keď sa teleso veľkosti planéty zrazilo zo Zemou. Úlomky vytvorili mrak obiehajúci okolo Zeme, z ktorého sa nakoniec sformoval pevný Mesiac.

Privrátená strana Mesiaca, ktorú neustále vidíme zo Zeme, má obrovské roviny, nazývané „moria“ (z latinského „maria“). Tieto roviny vznikli záplavami sopečnej lávy. Sú tu aj obrovské krátery.

Gravitácia Mesiaca nie je taká silná ako gravitácia Zeme. Na Mesiaci by ste boli šesťkrát ľahší ako na Zemi. Mohli by ste teda vyskočiť šesťkrát vyššie – ale len bez skafandra.

Kým kozmická sonda neobletela Mesiac, nikto nevidel jeho odvrátenú stranu.

Keďže na Mesiaci nie je vietor ani počasie, stopy astronautov na povrchu sa zachovajú navždy.

Krátery na Mesiaci vznikli dopadmi menších telies na jeho povrch. Na odvrátenej strane Mesiaca je oveľa viac kráterov ako na privrátenej strane.

Mesačné horniny sú staršie ako niektoré pozemské horniny. Astronauti Apolla 12 priniesli z Mesiaca úlomok horniny, ktorej vek je 4,6 miliardy rokov.

Mesiac je dosť malý. Jeho priemer je len 3 476 km, teda menej ako šírka Spojených štátov amerických.

Ak by Zem mala veľkosť pomaranča, Mesiac by bol veľký ako čerešňa.

Osem planét sa v slnečnej sústave pohybuje po dráhach v rôznych vzdialenostiach od Slnka. Najväčšími planétami sú obrovitý Jupiter a Saturn. Štyri planéty majú prstence.

Io je malý mesiac Jupitera a aktívnymi sopkami. Jupiter má ešte ďalších 15 známych mesiacov.

Merkúr je vzdialený od Slnka priemerne 58 miliónov km, jeho rovníkový priemer je 4 878 km a doba obehu 88 pozemských dní.

Venuša je vzdialená od Slnka priemerne 108 miliónov km, jej rovníkový priemer je 12 104 km a doba obehu 224 pozemských dní.

Zem je vzdialená od Slnka priemerne 152 miliónov km, jej rovníkový priemer je 12 757 km a doba obehu 365,25 pozemských dní.

Mars je vzdialený od Slnka priemerne 228 miliónov km, jeho rovníkový priemer je 6 794 km a doba obehu 687 pozemských dní.

Jupiter je vzdialený od Slnka priemerne 778 miliónov km, jeho rovníkový priemer je 142 800 km a doba obehu 11,9 pozemského roka.

Saturn je vzdialený od Slnka priemerne 1 427 miliónov km, jeho rovníkový priemer je 120 000 km a doba obehu 29,5 pozemského roka.

Urán je vzdialený od Slnka priemerne 2 870 miliónov km, jeho rovníkový priemer je 52 000 km a doba obehu 84 pozemských rokov.

Neptún je vzdialený od Slnka priemerne 4 497 miliónov km, jeho rovníkový priemer je 48 400 km a doba obehu 164,8 pozemského roka.

Slovo planéta pochádza z gréckeho slova planetes, čo znamená tulák. Gréci pozorovali takéto „túlajúce sa“ hviezdy na nočnej oblohe.

Všetky štyri obrovské planéty majú prstence. Saturn má najväčší systém prstencov.

Planéty a asteroidy obiehajú okolo Slnka v elipsách.

Mars je kamenná planéta a zdá sa, že na nej nie sú stopy života. Má ľadovú čiapku, pohoria a krátery.

Merkúr je najbližšia planéta k Slnku. Je husto zjazvený krátermi, ktoré vznikli pred mnohými miliónmi rokov.

Merkúr je držiteľom dvoch rekordov: má najdlhší deň a najkratší rok.

Mars má dva kamenné mesiace, Deimos a Fobos.

Na Marse sú údolia, ktoré vyzerajú ako vyschnuté korytá riek.

Meteorický roj je viditeľný, keď Zem prechádza prúdom meteoroidov – častíc vyvrhnutých zo sypkého jadra kométy.

Niektorým kométam trvá tisíce rokov, kým raz obehnú Slnko.

Kométa Encke, prvýkrát pozorovaná v roku 1786, sa však ponáhľa a raz okolo Slnka obehne práve tri roky.

Najznámejšia kométa je pomenovaná podľa anglického vedca Edmunda Halleyho.

Halley veril, že kométy pozorované v roku 1531, 1607 a 1682 sú vlastne jednou a tou istou kométou. Predpovedal, že sa vráti v roku 1785. a Halleyho kométa sa vtedy na Vianoce naozaj vrátila.

Halleyho kométa pretína dráhu Zeme každých 76-77 rokov. Jej posledné priblíženie k Zemi bolo v roku 1986.

V pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom je približne 100 000 telies s priemerom väčším ako 1 km.

Hviezdy sa ustavične rodia. Mladé hviezdy začínajú svoj život v „hviezdnych škôlkach“, ktoré sa nazývajú hviezdokopy.

Hviezdne mapy zobrazujú súhvezdia severnej a južnej oblohy, každé veľké súhvezdie má svoje meno.

Mliečna cesta sa tiahne oblohou ako mliečny mrak, rotujúci v kozmickom priestore.

Kvazary sú neuveriteľne jasné. Pravdepodobne čierna diera v strede týchto záhadných vzdialených galaxií pri „nasávaní“ hviezd z okolia produkuje takú obrovskú energiu.

Galileo Galilei (1564 – 1642) bol jedným z veľkých vedcov svojej doby. Na pozorovanie oblohy zostrojil vlastný ďalekohľad.

Jurij Gagarin je prvým kozmonautom na svete.

Wiliam Herschel (1738 – 1822) objavil planétu Urán po domácky zhotoveným ďalekohľadom.

Luna 2 (ZSSR 1959) dopadla na Mesiac.

Luna 9 (ZSSR 1966) bola prvá kozmická sonda, ktorá mäkko pristála na Mesiaci.

Venera 4 (ZSSR 1967) pristála na Venuši.

Salut 1 (ZSSR 1971) bol prvou kozmickou stanicou na svete.

Viking 1 a 2 (USA 1976) sú prvé sondy, ktoré pristáli na Marse.

Voyager 2 (USA), sonda, ktorá preletela v roku1979 okolo Jupitera a v roku 1980 okolo Saturna.

Sonda Galileo (USA) vstúpila do atmosféry Jupitera v roku 1995.

Astronauti pri použití toalety v kozme používajú upevňovacie pásy. Kozmické záchody nie sú splachovacie. Všetky odpady sa odsávajú.

Skafander sa skladá z viacerých vrstiev rôznych plastov. Pre človek skafander poskytuje kyslík na dýchanie. Dovoľuje to astronautovi pohodlne pracovať aj mimo kozmickej lode.