Zem
vznikla v tom istom čase ako Slnko. Hmota okolo Slnka chladla a
zrážala sa, čím vznikali telesá, ktoré sa
po čase stali planétami.
Zem je jediná známa planéta, na ktorej sa
nachádza dostatok kyslíka pre živé bytosti. Pri
slnečnom svetle rastliny produkujú kyslík, čím
udržujú planétu nažive.
Priemer Zeme je na póloch 12 713 km a na rovníku 12 756 km.
Obvod Zeme je 40 091 km.
Rozloha zemského povrchu je 510 miliónov km2 .
Územie Zeme pokryté vodou je 71 %.
Vek Zeme je 4,6 bilióna rokov.
Najstaršie horniny na Zemi majú vek 3,8 bilióna rokov.
Priemerná hrúbka zemskej kôry je 20 km.
Teplota v strede Zeme je 4 500 °C.
Priemerná vzdialenosť od Slnka je 150 miliónov km.
Minimálna vzdialenosť Mesiaca od Zeme je 385 tisíc km.
Ročné obdobia máme preto, lebo Zem obieha okolo Slnka.
Zem je naklonená, takže najprv jeden, potom druhý
pól je privrátený k Slnku.
Starí Gréci verili v boha Slnka, ktorého
nazývali Helios. Vozil sa po oblohe v ohnivom koči. Tým
vysvetľovali východ a západ Slnka.
Tým, že je zemská os naklonená, pologule sú
pod Slnkom v rôznych uhloch. Na pologuli priklonenej k Slnku
sú dni dlhšie. Preto sú na severnej pologuli v
lete dlhšie dni.
Magnetické pole Zeme obklopuje planétu a siaha ďaleko do
vesmíru. Ako všetky magnety, aj Zem má
severný a južný pól.
Pomocou zemepisnej dĺžky a šírky zo siete je možné
určiť polohu miesta. Hodnota čiar sa vyjadruje v stupňoch. Greenwich v
Londýne leží na 0° zemepisnej dĺžky, rovník na
0° zemepisnej šírky.
Prvé pomerne presné mapy sveta boli nakreslené v
16. stor. Väčšina vychádzala z rozprávania
námorníkov a cestovateľov po vzdialených
krajinách.
Letecké fotografovanie je jedným zo spôsobov tvorby
máp. Snímky sú robené s prekryvom. Dvojice
fotografií vytvárajú trojrozmerný
obrázok, podľa ktorého sa znázornia vrstevnice.
K dvom bežným mapovým zobrazeniam patrí
Mercatorovo (valcové) a zenitálne alebo azimutálne
zobrazenie. Pri zenitálnom zobrazení sa plocha papiera
dotýka glóbusu v jednom bode.
Voda, ktorá presakuje cez rozpukané
vápencové horniny, vytvára jaskyne dutiny a
priehlbiny. Kvapkaním vápencovej vody sa tvoria
stalagmity (stoja) a stalaktity (visia), ktoré keď zrastú
vznikne stalagnát (pilier).
Pangea sa začala rozpadávať asi pred 200 miliónmi rokov a utvorili sa dnes známe kontinenty.
Ľadovec formuje dolinu. Záver doliny je vyhĺbený do tvaru
kresla a nazýva sa ľadovcový kotol. V ľadovci sa často
objavujú trhliny alebo pukliny. Skaly tlačené ľadovcom sa
hromadia do morény.
V horách východného Talianska je jaskyňa
známa ako Izba sviec, je plná stalgmitov, ktoré
vyzerajú ako sviece.
Sedieť a pozorovať ako rastú stalaktity, sa nedá. Trvá asi 1 000 rokov, kým narastú o 1 cm.
Počas poslednej doby ľadovej 28 % Zeme pokrýval ľad. Dnes je pokrytých ľadom asi 10 %.
Lambertov ľadovec v Antarktíde je najväčším ľadovcom na svete, jeho dĺžka je 400 km.
Jaskyňa Jean Bernard v Rousseau vo Francúzsku je najhlbšia na svete. Je hlboká 1 535 m.
Najväčší jaskynný systém je pod jaskyňou Mammoth v Kentucky v USA. Meria najmenej 530 km.
Sieň Sarawak v Indonézii je najväčším
jaskynným priestorom na svete. Je 700 m dlhá, 300 m
široká a 70 m vysoká.
Sopka niekedy búrlivo vybuchne, pričom sa z magmatického
kozubu tlačí von magma. Do vzduchu sopka vypúšťa
popol a dym. Fumaroly sú vyfukované plyny a pary z
puklín a priehlbín, ktoré sa
nazývajú kaldery.
Obyvatelia starej Číny verili, že Zem nesie na chrbte
veľký býk. Zemetrasenia boli následkom toho, že
Zem sa presúva z jednej lopatky býka na druhú.
Otrasové vlny sa šíria z centra zemetrasenia.
Epicentrum je bod, v ktorom sú škody na povrchu
najväčšie.
Najväčšou sopkou je Mauna Loa na Havajských ostrovoch, priemer jej základne je 119 km.
Keď v roku 1883 vybuchla sopka Krakatoa zvuk bolo počuť v Austrálii vzdialenej 5 000 km.
V súčasnosti jestvuje asi 500 činných sopiek.
V roku 1201 bolo hrozné zemetrasenie vo východnom
Stredomorí. Je pravdepodobné, že pri ňom zahynulo
vyše milióna ľudí.
V roku 1906 spôsobilo zemetrasenie požiar, pri ktorom bola zničená veľká časť mesta San Francisco.
V roku 195 bolo zemetrasením zasiahnuté mesto Kobe v
Japonsku, zahynulo vyše 5 000 ľudí a tretina budov v
meste bola zničená.
Každoročne vznikne asi 1 000 zemetrasení, ktoré sú
dosť silné na to, aby spôsobili škodu.
Údolie smrti v Mohavskej púšti v Kalifornii v USA
je najhorúcejšie miesto v Severnej Amerike. Bolo tu
zaznamenaných rekordných 56,7°C.
Sahara nebol vždy suchá, prehistorické maľby ju
znázorňujú ako úrodnú krajinu s
trávou a riekami.
Slnko je lacný zdroj energie v púšti. V Saudskej
Arábii sú pre cestovateľov po púšti
telefónne automaty na slnečnú energiu.
Púšťové pštrosy pojedajú piesok.
Podľa všetkého im pomáha pri trávení.
Noci na púšti sú studené. V zime teplota často klesá pod bod mrazu.
Austrália má veľké územia, na
ktorých sa rozkladajú púšte. Dve
najväčšie sú Gibsonova a Veľká
Viktóriina púšť.
Iba okolo 15 % púští na svete je pokrytých pieskom.
Koralové útesy vznikajú, keď sa z mora
vynára vulkanický ostrov. Rastie na ňom koralový
útes, ktorý ho lemuje a vytvára tak prstenec alebo
atol, ktorý zostane po ponorení vulkanického
ostrova.
Južný pól patrí k najchladnejším a
najpustejším miestam na Zemi. Teraz je tam
vybudovaná stála vedecká základňa, kde
súčasní polárni výskumníci
nájdu príjemné uvítanie.
V tropickom dažďovom pralese prší takmer každý
deň. Je horúco a sparno, kým sa poobede nepriženie
búrka. Po nej je zasa pekne.
Tundrové rastliny sú veľmi malé. Ich korene
môžu rásť do hĺbky 30 cm, kde je zem už zamrznutá.
Počas krátkeho leta kvitnú mnohé rastliny.
Najvyšší vrch Ázie je Everest (8 863 m),
Južnej Ameriky je Aconcagua (6 960 m), Severnej Ameriky je McKinley (6
194 m), Afriky je Kilimandžáro (5 895 m), Európy je
Elbrus (5 633m), Antarktídy je Vinson Massif (5 140 m) a
Austrálie je Kosciusko (2 227 m).
Vzduch obklopuje Zem ako priesvitná mušľa, vrstvy
atmosféry nás ochraňujú pred nebezpečnými
slnečnými lúčmi.
Náš vzduch obsahuje najviac dusíka, ktorý
predstavuje skoro 4/5 jeho objemu (78,1 %). Asi 1/5 (20,9 %) objemu
vzduchu tvorí kyslík, plyn, ktorý potrebujeme na
dýchanie. Zvyšok (1 %) tvoria ostatné plyny a
vodná para.
„červené zore večer, pastier sa raduje“. Tento
starý verš vyjadruje, že po krásnom červenom
západe slnka (s malou oblačnosťou) býva na druhý
deň pekne.
V dolnej časti atmosféry (v tzv. troposfére) sa tvorí počasie.
Lietadlá lietajú nad oblakmi. Tu je obloha jasná a vzduch je riedky.
Vzduch je ťažší, ako si myslíte. Vzduch v
priemerne veľkej miestnosti váži viac než 45 kg, čo je viac ako
20 vrecúšok zemiakov.
Ozónová vrstva sa nachádza v stratosfére.
V mezosfére, 50 až 80 km nad nami je mráz až -80°C.
Vonkajšia vrstva termosféry sa nazýva
exosféra. Zasahuje až do 8 000 km vzdialenosti. Tu je veľmi
horúco, teplota dosahuje až 2 200°C.
Melanín je pigment, ktorý sfarbuje pokožku dohneda.
Niektorým ľuďom však chýba. Sú to
albíni a vyskytujú sa v každej rase. Majú veľmi
bledú pokožku a vlasy, dúhovku bezfarebnú a cievy
presvitajú cez kožu. Albíni sa radšej slnku
vyhýbajú.
Prach a dym zo sopiek a lesných požiarov môžu sfarbiť Slnko a Mesiac dozelena alebo domodra.
Každá snehová vločka je jedinečný
šesťhranný kryštál zamrznutých
vodných molekúl.
Oblaky obsahujú ľad dokonca aj v lete. Väčšina ľadu
sa pri padaní rozpustí, okrem výnimočných
krupobití.
Jedno z najvlhkejších miest na svete je
Čerapúndží v Indii kde za rok naprší skoro
11 000 mm zrážok.
Južný pól je jedno z najsuchších miest
– ročné zrážky sú iba 40 mm. Chicago
má okolo 840 mm a Londýn okolo 600 mm zrážok za
rok.
Indický subkontinent získava zrážky z vetrov
vanúcich od Indického oceánu počas
monzúnového obdobia. V zime fúka vietor
opačným smerom.
Mačky ani psi pršať nemôžu, ale žaby a ryby áno.
Niekedy sa môže stať, že veľmi silný vietor schytí
z jazier živočíchy, ktoré potom s dažďom dopadajú
na zem.
Dúhu vyvoláva slnečné žiarenie
presväcujúce clonu vodných kvapiek. Svetelné
lúče sa zakrivujú (lámu), odrážajú a
potom znovu odrážajú, keď prechádzajú
kvapkami.
Či voda dopadá na zem vo forme mrholenia, dažďa, pľušte
(dážď so snehom), či snehu, záleží od teploty
vzduchu a zeme.
Nikdy sa neskrývajte pred búrkou pod stromom. Môže
ho zasiahnuť blesk. Vo vnútri domu ste v bezpečí.
Kladný elektrický náboj sa sústreďuje na
vrchole oblakov, záporný v spodnej časti.
Plošné blýskanie prebieha vo vnútri alebo
medzi oblakmi. Kľukaté blesky smerujú k zemi.
Najväčšie búrkové mraky dosahujú
výšku 16 km, takmer dvojnásobok
výšky Mount Everestu.
Predpovedať počasie nie je ľahké. Malé zmeny v
ovzduší nad Arktídou môžu vyvolať
hurikán v trópoch.
Sila vetra sa meria Beaufortovou stupnicou, ktorú v roku 1806
vypracoval anglický admirál. Podľa tejto stupnice je
bezvetrie stupeň 0 a hurikán stupeň 12.
Teplý a suchý vzduch, ktorý klesá zo svahov
pohoria, náhle zvyšuje teplotu. Tento vietor sa
nazýva fén.
V oku hurikánu je vietor mierny a obloha jasná. Okolo sa
točia prudké a rýchle vetry. Hurikán sa
krúti po mori ako vĺčik.
Prúdenie v oceánoch prebieha podľa rovnakého
modelu ako prúdenie vzduchu. Blízko rovníka
hlavné prúdy smerujú na západ. V
blízkosti pólov prúdia na východ.
Ďaleko od pobrežia oceán na mnohých miestach klesá do hĺbky 4 km.
Morské dno narúšajú údolia
(priekopy), hory a sopky. Kontinentálny šelf klesá
postupne dole.
Najväčší oceán je Tichý oceán
(166 242 500 km2), po ňom nasleduje Atlantický oceán (106
000 000 km2), Indický oceán (73 500 000 km2),
Antarktický (Južný) oceán (32 248 000 km2), a
najmenší je Severný ľadový oceán (14
350 000 km2).
V roku 1960 sa batyskaf Trieste ponoril do najhlbšej časti
Tichého oceánu, Mariánskej priekopy, hlbokej
približne 11 000 m.
Najdlhšia rieka je Níl v Afrike, meria 6 670 km.
Druhá najdlhšia rieka je Amazon v Južnej Amerike, s dĺžkou 6 448 km.
Rieky Ganga a Brahmaputra vytvárajú najväčšiu
deltu na svete je dlhá 480 km a široká 160 km.
Z Amazonu vyteká silným prúdom toľko vody, že v
mori možno zaznamenať sladkú vodu až 180 km od ústia
tejto rieky.
Do plytkého jazera padajú listy a na dne tvoria
rašelinové bahno. Toto bahno hrubne a vytvára
močarinu.
Veľké jazerá v Severnej Amerike sa vytvorili pohybom zemskej kôry.
Bajkalské jazero v Rusku je najhlbšie jazero. Jeho
najhlbší bod sa nachádza takmer 2 km pod hladinou.
Jazero Ukerewe v Afrike je tretie najväčšie jazero na svete.
V roku 1986 bolo v africkej Namíbii objavené
najväčšie podzemné jazero na svete. Jeho rozloha je
26 100 km2.
Najväčšie jazero v Británii je Loch Lomond v
Škótsku. Má rozlohu vyše 70 km2 a dĺžku
vyše 30 km.
Rastliny využívajú slnečnú energiu a tú
prijímajú živočíchy, keď sa živia rastlinami.
Baktérie a rastliny prijímajú energiu z mŕtvych
tiel živočíchov.
Vietor a voda sú silné erózne činitele. Ľadovce a
rieky posúvajú horniny a pôdu z
vyšších miest a ukladajú ich na
nižších.
Národné parky sa stali veľmi obľúbenými. Ak
ich však navštevuje veľmi veľa ľudí,
príroda, ktorú ochraňujú, je aj tak
ohrozená.
V roku 1576 holandská vláda vyčlenila lesnú
rezerváciu. Bol to prvý prírodný park na
svete.
V Afrike sa nachádzajú rozsiahle národné
parky: Tsavo (Keňa), Serengeti (Tanzánia) a Kruger (JAR).
Korbettský národný park bol prvý v Indii, žijú v ňom chránené tigre.
Prvý skutočný národný park v Európe založili Švédi v roku 1906.
Smog je tmavá sírová hmla, ktorá nesie
prach a sadze. Znečisťuje ovzdušie v mnohých
priemyselných mestách.
Zem sa natoľko otepľuje, že ľad na póloch sa môže
roztopiť. Hladina morí by stúpla a mohla by zatopiť
mestá ležiace na pobreží.
Továrne a elektrárne vypúšťajú
škodlivé plyny. Chemikálie v týchto plynoch
spôsobujú kyslé dažde.
Recyklácia skla je jednoduchá. Použité sklo sa
zbiera, čistí, drví na malé kúsky a
následne sa taví. Z tejto hmoty sa vyrábajú
nové fľaše, ktoré sa znova plnia.
Vesmír môže pokračovať v rozpínaní, galaxie
sa môžu od seba stále vzďaľovať. Alebo sa môžu
stretnúť vo veľkom kolapse – krachu (big crunch) a
odštartovať vznik nového vesmíru.
Aby ste si vedeli predstaviť rozpínanie vesmíru,
namaľujte na balónik škvrny (ako galaxie) a sledujte, ako
sa pri nafukovaní balónika budú od seba vzďaľovať.
V roku 1965 objavili vedci slabulinký pozostatok (relikt) po
obrovskom teple, ktoré sprevádzalo veľký tresk,
tzv. reliktové kozmické žiarenie.
Predstavte si hranice vesmíru (pokiaľ môžete dovidieť) ako
dutú guľu s rozmermi Zeme. V tomto meradle by mala Mliečna cesta
priemer iba 40 m a Zem by nebolo možné vidieť bez mikroskopu.
Kozmológia je veda, ktorá skúma vznik vesmíru.
Vedci sa domnievajú, že objavili prinajmenšom jednu
planétu s rozmermi Zeme, ktorá obieha vzdialenú
hviezdu. Táto planéta je od nás vzdialená
30 000 svetelných rokov.
Ak by sme urobili výrez Slnka, pod povrchom by sme videli vrstvy
vodíka. na povrchu sú slnečné škvrny a
obrovské prúdy žiariaceho plynu vytvárajúce
ohnivé oblúky, ktoré sa nazývajú
protuberancie.
Keď Mesiac prechádza medzi Zemou a Slnkom, jeho tieň
spôsobuje zatmenie. V oblasti plného tieňa (umbra)
vidíme Slnko úplne zakryté.
Je veľmi nebezpečné hľadieť priamo do Slnka.
Človek, ktorý pozerá priamo do Slnka cez triéder
alebo ďalekohľad, môže oslepnúť na celý život.
Nikdy sa nedívajte do Slnka týmto spôsobom. Použite
triédre s premietnutím obrazu Slnka na kus kartónu.
Mesiac mohol vzniknúť aj pri kozmickej zrážke, keď sa
teleso veľkosti planéty zrazilo zo Zemou. Úlomky
vytvorili mrak obiehajúci okolo Zeme, z ktorého sa
nakoniec sformoval pevný Mesiac.
Privrátená strana Mesiaca, ktorú neustále
vidíme zo Zeme, má obrovské roviny,
nazývané „moria“ (z latinského
„maria“). Tieto roviny vznikli záplavami sopečnej
lávy. Sú tu aj obrovské krátery.
Gravitácia Mesiaca nie je taká silná ako
gravitácia Zeme. Na Mesiaci by ste boli šesťkrát
ľahší ako na Zemi. Mohli by ste teda vyskočiť
šesťkrát vyššie – ale len bez
skafandra.
Kým kozmická sonda neobletela Mesiac, nikto nevidel jeho odvrátenú stranu.
Keďže na Mesiaci nie je vietor ani počasie, stopy astronautov na povrchu sa zachovajú navždy.
Krátery na Mesiaci vznikli dopadmi menších telies
na jeho povrch. Na odvrátenej strane Mesiaca je oveľa viac
kráterov ako na privrátenej strane.
Mesačné horniny sú staršie ako niektoré
pozemské horniny. Astronauti Apolla 12 priniesli z Mesiaca
úlomok horniny, ktorej vek je 4,6 miliardy rokov.
Mesiac je dosť malý. Jeho priemer je len 3 476 km, teda menej
ako šírka Spojených štátov
amerických.
Ak by Zem mala veľkosť pomaranča, Mesiac by bol veľký ako čerešňa.
Osem planét sa v slnečnej sústave pohybuje po
dráhach v rôznych vzdialenostiach od Slnka.
Najväčšími planétami sú
obrovitý Jupiter a Saturn. Štyri planéty
majú prstence.
Io je malý mesiac Jupitera a aktívnymi sopkami. Jupiter
má ešte ďalších 15 známych mesiacov.
Merkúr je vzdialený od Slnka priemerne 58 miliónov
km, jeho rovníkový priemer je 4 878 km a doba obehu 88
pozemských dní.
Venuša je vzdialená od Slnka priemerne 108
miliónov km, jej rovníkový priemer je 12 104 km a
doba obehu 224 pozemských dní.
Zem je vzdialená od Slnka priemerne 152 miliónov km, jej
rovníkový priemer je 12 757 km a doba obehu 365,25
pozemských dní.
Mars je vzdialený od Slnka priemerne 228 miliónov km,
jeho rovníkový priemer je 6 794 km a doba obehu 687
pozemských dní.
Jupiter je vzdialený od Slnka priemerne 778 miliónov km,
jeho rovníkový priemer je 142 800 km a doba obehu 11,9
pozemského roka.
Saturn je vzdialený od Slnka priemerne 1 427 miliónov km,
jeho rovníkový priemer je 120 000 km a doba obehu 29,5
pozemského roka.
Urán je vzdialený od Slnka priemerne 2 870
miliónov km, jeho rovníkový priemer je 52 000 km a
doba obehu 84 pozemských rokov.
Neptún je vzdialený od Slnka priemerne 4 497
miliónov km, jeho rovníkový priemer je 48 400 km a
doba obehu 164,8 pozemského roka.
Slovo planéta pochádza z gréckeho slova planetes,
čo znamená tulák. Gréci pozorovali takéto
„túlajúce sa“ hviezdy na nočnej oblohe.
Všetky štyri obrovské planéty majú
prstence. Saturn má najväčší systém
prstencov.
Planéty a asteroidy obiehajú okolo Slnka v elipsách.
Mars je kamenná planéta a zdá sa, že na nej nie
sú stopy života. Má ľadovú čiapku, pohoria a
krátery.
Merkúr je najbližšia planéta k Slnku. Je husto
zjazvený krátermi, ktoré vznikli pred
mnohými miliónmi rokov.
Merkúr je držiteľom dvoch rekordov: má najdlhší deň a najkratší rok.
Mars má dva kamenné mesiace, Deimos a Fobos.
Na Marse sú údolia, ktoré vyzerajú ako vyschnuté korytá riek.
Meteorický roj je viditeľný, keď Zem prechádza
prúdom meteoroidov – častíc vyvrhnutých zo
sypkého jadra kométy.
Niektorým kométam trvá tisíce rokov, kým raz obehnú Slnko.
Kométa Encke, prvýkrát pozorovaná v roku
1786, sa však ponáhľa a raz okolo Slnka obehne
práve tri roky.
Najznámejšia kométa je pomenovaná podľa anglického vedca Edmunda Halleyho.
Halley veril, že kométy pozorované v roku 1531, 1607 a
1682 sú vlastne jednou a tou istou kométou. Predpovedal,
že sa vráti v roku 1785. a Halleyho kométa sa vtedy na
Vianoce naozaj vrátila.
Halleyho kométa pretína dráhu Zeme každých
76-77 rokov. Jej posledné priblíženie k Zemi bolo v roku
1986.
V pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom je približne 100 000 telies s priemerom väčším ako 1 km.
Hviezdy sa ustavične rodia. Mladé hviezdy začínajú
svoj život v „hviezdnych škôlkach“,
ktoré sa nazývajú hviezdokopy.
Hviezdne mapy zobrazujú súhvezdia severnej a južnej
oblohy, každé veľké súhvezdie má svoje meno.
Mliečna cesta sa tiahne oblohou ako mliečny mrak, rotujúci v kozmickom priestore.
Kvazary sú neuveriteľne jasné. Pravdepodobne čierna diera
v strede týchto záhadných vzdialených
galaxií pri „nasávaní“ hviezd z okolia
produkuje takú obrovskú energiu.
Galileo Galilei (1564 – 1642) bol jedným z veľkých
vedcov svojej doby. Na pozorovanie oblohy zostrojil vlastný
ďalekohľad.
Jurij Gagarin je prvým kozmonautom na svete.
Wiliam Herschel (1738 – 1822) objavil planétu Urán po domácky zhotoveným ďalekohľadom.
Luna 2 (ZSSR 1959) dopadla na Mesiac.
Luna 9 (ZSSR 1966) bola prvá kozmická sonda, ktorá mäkko pristála na Mesiaci.
Venera 4 (ZSSR 1967) pristála na Venuši.
Salut 1 (ZSSR 1971) bol prvou kozmickou stanicou na svete.
Viking 1 a 2 (USA 1976) sú prvé sondy, ktoré pristáli na Marse.
Voyager 2 (USA), sonda, ktorá preletela v roku1979 okolo Jupitera a v roku 1980 okolo Saturna.
Sonda Galileo (USA) vstúpila do atmosféry Jupitera v roku 1995.
Astronauti pri použití toalety v kozme používajú
upevňovacie pásy. Kozmické záchody nie sú
splachovacie. Všetky odpady sa odsávajú.
Skafander sa skladá z viacerých vrstiev rôznych
plastov. Pre človek skafander poskytuje kyslík na
dýchanie. Dovoľuje to astronautovi pohodlne pracovať aj mimo
kozmickej lode.
*
Protóny a neutróny sú v strede atómu a
tvoria jeho jadro. Častice, ktoré obiehajú okolo jadra sa
nazývajú elektróny.
Atómy sú veľmi malé častice. Ak si
predstavíš atóm ako svoj necht, tvoja ruka by
potom mohla zodvihnúť Zem.
V tuhej látke sú atómy usporiadané do
pravidelnej štruktúry, ktorú nazývame
mriežka. V mnohých tuhých látkach sa daná
štruktúra veľakrát opakuje. Tieto látky sa
nazývajú kryštály.
V 5. stor. p. n. l. pomenoval grécky vedec Demokritos najmenšiu čiastočku látky „atóm“.
V roku 1818 klasifikoval švédsky chemik Jons Berzelius 45
rôznych substancií podľa ich atómových
hmotností.
Berzelius navrhol označenie prvkov pomocou prvého
písmena, prípadne prvých dvoch ich názvov,
napríklad O = oxygen = kyslík; He = Helium =
Hélium.
Atómy sú nepredstaviteľne ľahké častice. V jednom
grame vodíka je asi 602 miliárd biliónov
atómov.
Elektróny obiehajú okolo jadra v atóme
úžasnou rýchlosťou. Za milióntinu sekundy
stihnú vykonať miliardy obehov.
V roku 1919 sa vedcovi Ernestovi Rutherfordovi podarilo
„rozbiť“ atóm. Premenil dusík na
kyslík, tak že ostreľoval dusík alfa časticami. To bol
významný krok k využitiu jadrovej energie.
V prípade štiepenia jadier rozbije neutrón
atóm, čím sa spustí reťazová reakcia. Pri
syntéze jadier sa spájajú ľahké
jadrá spolu, čím sa vytvorí nový
atóm a neutrón.
Jadro tepelného atómového reaktora obsahuje
uránové palivové tyče. Teplo zo štiepenia
paliva premieňa vodu na paru, ktorá poháňa
turbínové generátory, a tie následne
vyrábajú energiu.
Moderným zriadením, využívajúcim
röntgenové lúče, je snímač tela,
nazývaný tomograf alebo aj CAT-scaner. Je to
prístroj, ktorý obieha okolo tela pacienta, pričom
vysiela zväzok röntgenových lúčov, tenký
ako ceruza. Na monitore počítača sa potom zobrazí
požadovaná vrstva vo vnútri tela.
Reaktor jadrovej ponorky ohrieva vodu a mení ju na paru,
ktorá potom poháňa turbínové motory ponorky.
Skúškami v plameni možno určiť niektoré
chemické prvky. Ak sa drôty vyrobené z
týchto prvkov ohrievajú Bunsenovým horákom,
dodatočné sfarbenie plameňa je rôzne, čím sa
dajú odlíšiť.
Prvky v periodickej sústave prvkov sú usporiadané
podľa narastajúceho atómového čísla. Prvky,
ktorých atómy majú podobnú
štruktúru a vlastnosti sú zoskupené spolu.
Hlavnými skupinami sú nekovy, alkalické kovy,
prechodné kovy, lantanoidy a aktinoidy.
Keď si sušíš vlasy fénom, teplý
vzduch vychádzajúci z neho mení vodu vo vlasoch na
vodnú paru a absorbuje ju do seba. Podobne to funguje aj s
vypratou bielizňou, ktorá je zavesená na
šnúre.
Ak vyleješ horúcu vodu na ľad, uvidíš stúpajúcu vodnú paru.
Železná reťaz na vzduchu alebo vo vode zhrdzavie. Vzduch aj voda
obsahujú kyslík, ktorý veľmi účinne
odoberá elektróny atómom železa a vytvára
zlúčeniny – oxidy, ktoré vidíme ako hrdzu.
Zinok je kov. Kyselina chlórovodíková je
kvapalina, keď sa tieto dve látky zmiešajú,
kyselina zreaguje s kovom a vytvorí soľ – chlorid
zinočnatý.
Soľ urýchľuje hrdzavenie. Môžeš sa o tom presvedčiť
tak, že do jednej nádoby naleješ obyčajnou vodou z
vodovodu, do druhej nádoby primiešaj do vody aj soľ.
Potom do oboch nádob dáš tenký
drôtik. Teraz môžeš sledovať, ktorý z
drôtikov zhrdzavie skôr. Pokus môžeš zopakovať
aj s prevarenou vodou. Var odstráni z vody vzduch.
Uhlík sa vyskytuje v troch formách. V diamante sú
atómy uhlíka usporiadané do pravidelnej mriežky. V
grafite sú atómy vo vrstvách. Amorfný
uhlík nemá pravidelnú štruktúru.
Niektoré kyseliny dokážu rozleptať aj sklo, preto sa
musia skladovať v špeciálnych nádobách.
Ľudské telo si samo vytvára slabú kyselinu
chlórovodíkovú, pomocou ktorej sa v procese
trávenia rozkladá potrava.
Dôležitou chemickou zlúčeninou je kyselina
sírová. Má stovky využití, napríklad
pri výrobe umelých hnojív a liečiv.
Keď sa v roku 1914 začala prvá svetová vojna, na
výrobu výbušnín, napríklad
nitroglycerínu, bolo treba veľké množstvo kyseliny
dusičnej. Vtedy nemecký chemik Fritz Haber vypracoval
novú technológiu jej výroby, ktorá bola
založená na ohrievaní čpavku a vzduchu.
Teplo nikdy nezostáva na mieste, ale stále sa
premiestňuje. Ak si pomiešaš horúci čaj kovovou
lyžičkou, časť tepelnej energie sa presunie z čaju na lyžičku. To
spôsobí, že lyžička sa zohreje.
Tí, čo vyrábajú ohňostroj vedia, že určité
kovy vytvárajú v plameni ohňostroja rôzne farby.
Moderná vzducholoď je naplnená héliom.
Hélium síce, nie je najľahší prvok
(najľahší je vodík), ale je bezpečnejšie,
pretože nehorí.
Kladne nabité (+) – protóny priťahujú
záporne nabité častice (-) – elektróny.
Elektrina tečie vtedy, keď sa môžu elektróny voľne
pohybovať z jedného atómu na druhý.
Americký vedec Benjamin Franklin pri svojom pokuse
dokázal, že elektrický náboj z blesku sa dostal po
šnúre šarkana na kľúč a vznikla iskra.
Keď pošúchaš balón vlneným alebo
nylónovým svetrom, na povrchu balóna sa
nahromadí statická elektrina. Podrž balón
pri stene a uvidíš, ako sa k nej bude priťahovať.
Asi pred sto rokmi malo doma elektrinu len veľmi málo
ľudí. Prvé elektrospotrebiče boli nebezpečné a pri
ich používaní služobníctvo riskovalo život.
Guma je dobrý izolátor. Zle vedie elektrinu, lebo
má málo voľných elektrónov. Umelé
hmoty, sklo, keramika sú taktiež zlými vodičmi a preto sa
používajú ako izolátory v elektrických
zariadeniach.
Chemické procesy, ktoré prebiehajú v suchom
článku, v baterke vyrobia dosť elektriny na to, aby rozsvietili
malú žiarovku. Svetlo vytvorené žiarovkou sa potom
šíri pomocou zrkadla a šošovky.
Magnetovec je prirodzene magnetický kameň. Kedysi sa tieto
kamene považovali za zázračné, pretože dokázali
pritiahnuť rôzne železné predmety.
Dynamá sú generátory, ktoré
premieňajú mechanický pohyb na elektrický
prúd.
Slovo magnetizmus začali používať Gréci podľa
územia, ktoré sa volalo Magnézia a tu sa objavil
magnetovec.
Hovorí sa, že starí Číňania používali
magnetický kompas už asi v roku 2000 pred našim
letopočtom.
Ak rozlomíš magnet napoly, dostaneš dva
nové celé magnety, tzn. každý kus bude mať svoj
severný a južný pól.
Turbogenerátor v hydroelektrárni premieňa energiu
tečúcej vody na elektrickú energiu. Voda poháňa
turbíny a tie otáčajú hriadeľ rotora
generátora.
V žiarovke tečie prúd vláknom. Vlákno má
veľký odpor a zohreje sa natoľko až vyžaruje jasné svetlo.
Čiarový kód sa dáva na mnoho tovarov, ktoré
nakupujeme. Okamžite poskytne prehľad o stave zásob a o
cenách.
Doštičky plošných spojov možno nájsť vo
všemožných veciach okolo nás, napríklad v
počítačoch, v autách aj v práčkach.
Doštička obvodu prepája súčiastky, ako sú
mikročipy, diódy, kondenzátory a tranzistory.
Bit znamená Binary digit – číslica v dvojkovej sústave (0 a 1)
Byte je objem v pamäti počítača, ktorý zaberá jedno písmeno alebo číslica.
Dáta sú informácie, ktoré spracováva počítač.
Hardvér je fyzická časť počítačovej sústavy.
Sieť je niekoľko počítačov poprepájaných navzájom, napríklad modemom.
Softvér je programové vybavenie pre počítač.
Najkratšie vlnové dĺžky, ktoré sú
voľným okom pozorovateľné, zodpovedajú
modrému a fialovému svetlu. Najdlhšie
vlnové dĺžky zodpovedajú zasa červenému svetlu.
Existujú aj vlnové dĺžky, ktoré ľudia nevidia,
niektoré zvieratá však áno.
Napríklad včely vidia farby aj za fialovou oblasťou, no
červenú farbu vnímajú už ako čiernu.
Svetlo je druh elektromagnetického žiarenia. Šíri
sa ako vlna, ktorá pozostáva z elektrického a
magnetického poľa, pričom tieto polia sú kolmé
jedna navzájom a tiež aj na smer šírenia sa vlny.
Tri základné farby pri miešaní svetla
sú červená, modrá a zelená. Ak sa zložia
dokopy, dávajú biele svetlo. Farby na maľovanie sa
miešajú inak. Ich základnými farbami
sú žltá, modrá a červená, dokopy
dávajú hnedú.
Ak sa pozeráš na niekoho oproti sebe, vidíš
jeho ľavú stranu na svojej pravej strane. Ak sa chceš
pozrieť na seba, musíš sa dívať do zrkadla. Tvoj
obraz v ňom je zvláštny tým, že svoju ľavú
stranu vidíš vľavo. Je to spôsobené
tým, že zrkadlo odrazilo lúče priamo späť na
tú istú stranu.
Prvé zrkadlá zhotovovali z vysoko leštených kovov, napríklad z bronzu.
K zdokonalenie výroby zrkadiel došlo až v 17.
storočí. Vtedy sa začali vyrábať tak, že jedna strana
skla sa pokryla tenkou vrstvou striebra, čím sa dosiahol
výborný odraz svetla.
Šošovka, ktorá je v strede tenšia ako na okraji, sa volá dutá (konkávna).
Šošovka, ktorá je v strede hrubšia ako na okraji sa volá vypuklá (konvexná).
Dutá šošovka rozptyľuje svetelné
lúče, ktoré do nej vstupujú a predmety sa pri
pohľade cez ňu zdajú menšie. Vo vypuklej
šošovke sa naopak, vstupujúce lúče
zbiehajú a predmety vyzerajú byť väčšie.
Arabi poznali zväčšovacie sklo už okolo roku 1000. Krátko na to boli vyrobené prvé okuliare.
Keď sklo prechádza cez sklený hranol rozkladá sa
na farby dúhy, čiže na červenú, oranžovú,
žltú, zelenú, modrú, indigovú a
fialovú. Toto sa nazýva spektrum.
Ponorky majú periskopy, preto môžu ľudia vo vnútri
ponoriek pozorovať to, čo sa deje nad hladinou, pričom ponorka
zostáva ponorená pod hladinou. Ponorky často
plávajú tak, že im nad hladinou vidieť iba periskop.
Najdlhší periskop sa nachádza na
súši. Meria 27 metrov a nachádza sa v
laboratóriu v Spojených štátoch. Vedci ho
používajú na pozorovanie jadrového reaktora, aby
sa nevystavovali riziku nebezpečného ožiarenia.
Koncom 19. storočia trvalo fotografovanie tak dlho, že na udržanie
ľudí bez pohnutia bola potrebná opierka chrbta. Ak osoba,
ktorú fotografovali žmurkla, oči na fotografii boli
rozmazané.
Spektrum elektromagnetických vĺn siaha od dlhých
rádiových vĺn cez svetlo až ku krátkovlnným
gama lúčom. Všetky elektromagnetické vlny sa
šíria rýchlosťou svetla.
Keďže je Venuša zakrytá hustými mrakmi, na
zmapovanie jej povrchu bolo treba použiť radar. V roku 1990 odoslala
kozmická loď Magellan na Zem radarové zábery
povrchu Venuše, ktoré na nej odhaľujú
aktívne sopky a krátery.
Infračervené fotografie Zeme môžu odhaliť na poliach
úrodu postihnutú chorobami, alebo tiež aj zaznamenať
pohyb teplých a studených morských prúdov.
Bankové a kreditné karty obsahujú hologramy, čo
sťažuje prácu falšovateľom. Hologramy sa
používajú aj na výrobu klenotov a taktiež aj v
reklame. Môžu tiež odhaliť chyby v
šošovkách, pneumatikách a krídlach
lietadiel.
Hlučnosť zvuku znamená to, akým silným sa zdá byť zvuk, keď dopadne do ucha.
Hluk sa meria v decibeloch.
Zvuky, ktorých hlučnosť presahuje 140 decibelov, spôsobujú bolesť.
Hlučnosť padania listov je 20 decibelov, šepkania je 20 –
30 decibelov, rozhovoru je 30 – 60 decibelov, vysávača je
60 – 80 decibelov, motocykla je 70 – 90 decibelov, hromu je
95 – 115 decibelov a štart prúdového
lietadla má hlučnosť 120 – 140 decibelov.
Lode používajú sonár na určenie hĺbky
morského dna. Ozvena sa odráža od dna. Touto technikou
môže výskumná loď mapovať morské dno.
Frekvencia zvuku je počet kmitov za sekundu. Meria sa v Hertzoch (Hz).
Ľudia počujú zvuky s frekvenciami od 16 Hz do 20 000 Hz.
Niektoré zvieratá vysielajú a
prijímajú frekvencie, ktoré sú ďaleko za
ľudskou hranicou vnímania zvuku.
Ultrazvukový prehliadač ukazuje, ako sa vyvíja nenarodené dieťa v maternici tehotnej ženy.
Edisonov fonograf z roku 1877 zaznamenával zvuky vo forme
rýh na valci, ktorý bol pokrytý staniolom.
Ploché platne boli vynájdené v roku 1887.
Pri digitálnom zázname sa signály premenia na
elektrické impulzy s dvoma hodnotami. Analógový
záznam vytvára spojitý „obraz“ zvuku.
Energia a hmota sú nezničiteľné, pretože hmota, ani
energia nevzniká, nezaniká, len sa mení na
iné formy.
Na Celziovej teplotnej stupnici zodpovedá varu vody teplota 100
stupňov. Vedci však používajú inú
škálu – Kelvinovu stupnicu – v ktorej bodu
varu vody zodpovedá 373 °C. v tejto stupnici voda mrzne pri
273 °C.
Ľad v ľadovci má menšiu hustotu ako voda naokolo, preto v
nej pláva. Ak sa voda ochladí pod 4°C, rozpína
sa, preto jej hustota klesá.
Slaná voda mrzne pri nižšej teplote ako čistá voda.
Najhrubšia ľadová vrstva na svete je v Antarktíde a dosahuje hrúbku až 4 800 metrov.
Z plávajúceho ľadovca vidieť len jeho vrchol. Okolo 80 % ľadovca sa skrýva pod hladinou.
Najmohutnejšie ľadovce sa odlamujú z antarktickej ľadovej
čiapky. Najväčší z nich mal dĺžku asi 320 km a
šírku 97 km.
Na miestach, kde sa niečo stavia, možno vidieť tri jednoduché
nástroje. Páčidlo – páka. Pákou je aj
fúrik, a aj kladivo funguje ako páka. Oporou sú v
tomto prípade robotníkove kĺby ramien a bremenom je hlava
kladiva.
Pred viac ako 2 000 rokmi vyzval kráľ Hieron zo Syrakúz
Archimeda, aby predviedol, čo dokážu jednoduché stroje.
Grécky vedec skonštruoval sústavu kladiek. Pomocou
nej bez pomoci kohokoľvek ďalšieho zodvihol z vody loď a
vytiahol ju na pevninu.
Taliansky vedec Galileo Galilei (1564 – 1642) urobil veľa
objavov. Jedným z nich bolo aj poznanie, že perióda
kmitov kyvadla nezávisí od jeho hmotnosti, ale len od
jeho dĺžky. Hovorí sa, že Galileo urobil tento objav
pozorovaním kmitov lustra zaveseného na dlhom
závese.
Prúdový motor nasáva vzduch cez ventilátor.
Vzduch sa potom pod tlakom vháňa do spaľovacej komory, kam sa
vstrekuje palivo, a jeho zmes so vzduchom začne horieť. Horúce
rozpínajúce sa plyny roztáčajú zadnú
turbínu, ktorá poháňa kompresor a
ventilátor. Napokon sa plyny vypúšťajú cez
výfuk, čo vyvoláva ťah smerom dopredu.
Hračkársky gyroskop zostane v rovnováhe dovtedy,
kým sa krúti dostatočne rýchlo. Os kolieska je
orientovaná stále tým istým smerom, ako sa
nastavila na začiatku.
Keďže kozmonauti unikli zemskej gravitačnej sile, stratili tiaž. Na
Mesiaci je veľmi slabá gravitácia, preto tam môžu
kozmonauti bez námahy skákať. V kozmickom priestore sa
kozmonauti vznášajú.
V staroveku sa ako jednotky dĺžky používali časti ľudského tela, ako palec, dlaň a lakeť.
Podľa Biblie meral Goliáš 6 lakťov a 1 piaď, tzn. 3,25 metra.
Od palca po malíček bola jedna piaď.
Jeden yard bola dĺžka ramena dospelého muža meraná od nosa po končeky prstov.
Lakeť bol vzdialenosť od prstov po lakťový kĺb.
Siaha bola dĺžka rozpätia ramien muža.
Šírka palca sa stala jednotkou dĺžky – palcom.
Jeden krok sa rovná jeden yard.
Euklides považoval číslo 6 za „dokonalé“
číslo. Šestka je deliteľná číslicami 1, 2,
3 a súčet aj súčin týchto troch čísel
dáva výsledok 6. Euklides poznal aj iné 3
dokonalé čísla – 28, 496 a 8 128. Existujú
ešte aj ďalšie, ale tie sú už naozaj
obrovské.
Už v roku 3 000 pred našim letopočtom používali Egypťania na rozmeriavanie pôdy a na stavby geometriu.
Arabi vynašli algebru v 9. storočí nášho letopočtu.
Záporné čísla, ako napríklad -1, -2, -3, v
Európe nepoznali až do 16. storočia, hoci Číňania ich
používali už dávno predtým.
Mnoho farmárov dodnes používa aker ako jednotku na
meranie plochy pôdy. V stredoveku bol v Anglicku aker takou
plochou pôdy, ktorú dokázal poorať jeden vôl
za jeden deň = 22 brázd (na dĺžku).
Francúzsky matematik Pierre Fermat, žijúci v 17.
storočí, poznal tajný test na overenie, či dané
číslo je prvočíslom. Odpoveď vedel dať takmer okamžite.
Prvočísiel existuje nekonečne veľa. Medzi 1 a 10 000 000 ich je viac ako 660 000.
Pred mnohými storočiam zhotovili Aztékovia v Strednej
Amerike kalendár. Bol z kameňa a mal tvar Slnka. Po jeho obvode
boli vyryté znaky pre jednotlivé dni.
Ľudia, ktorí sa narodili v prestupnom roku 29. februára,
sa dočkajú svojich „výnimočných“
narodenín len raz za štyri roky. Číslo
zodpovedajúce priestupnému roku možno vždy bezo
zvyšku deliť štyrmi. Napríklad roky 2012, 2016,
2020 sú priestupné.
V egyptských vodných hodinách sa prelievala voda
pomaličky z jednej nádoby do druhej. Egypťania mali aj
slnečné hodiny. V Babylone vyznačili na ich prednej časti 12
hodín.
V 18. storočí vyrobil John Harrison prvý
spoľahlivý chronometer – lodné hodiny. Vo
vnútri mali pružinu, ktorá sa pomaly uvoľňovala, preto si
udržiavali presný čas.
Jakubova palica a kvadrant boli prvé navigačné pomôcky.
Na mapách existujú rôzne druhy projekcií.
Často sa na mapách v atlase používa Mercatorova projekcia.
Od roku 1884 exituje štandardný svetový čas
– greenwichský stredný čas (GMT). V každom
ďalšom pásme sa čas líši o 1 hodinu.
Cestujúci, ktorí prekračujú
Medzinárodnú dátumovú hranicu
strácajú, alebo získavajú jeden deň.
Atómové hodiny registrujú počet svetelných
vibrácií, ktoré vydávajú
atómy. Môžu sa pomýliť o menej ako jednu sekundu za
milión rokov.
Na 24- hodinových hodinkách sa zobrazí 9
hodín ráno ako 09.00 a 9 hodín večer ako 21.00.
tento spôsob zápisu používajú
napríklad vlakové alebo autobusové cestovné
poriadky, aby sa vyhlo možnosti poplieť si ráno a večer.
Väčšina vedcov verí, že rozpínanie
vesmíru sa začalo obrovským výbuchom, ktorý
sa nazýva veľký tresk. Jednotlivé galaxie sa od
seba stále vzďaľujú a vesmír na neprestajne
zväčšuje.
Nad časmi a dĺžkami vo vesmíre sa jednoducho „zastavuje rozum“.
Priemer slnečnej sústavy, ktorú tvorí Slnko a jeho
planéty, je asi miliónkrát
väčší než je priemer Zeme.
Priemer našej Galaxie – Mliečnej cesty – je asi
stomiliónkrát väčší než je priemer
slnečnej sústavy.
Najvzdialenejším zhlukom hviezd, ktorý možno
vidieť bez ďalekohľadu, je galaxia v súhvezdí Andromeda.
Andromeda je od nás vzdialená 2 milióny
svetelných rokov. Znamená to, že svetlo, ktoré
vidíme, k nám z nej vyrazilo pred dvoma miliónmi
rokov.
Astronómovia používajú jednotku času, ktorá
sa volá kozmický rok. Je to čas, ktorý potrebuje
Slnko a jeho planéty na jeden obeh okolo stredu Mliečnej cesty
– 225 miliónov rokov.
Pred vynájdením kolesa sa na presúvanie
ťažkých balvanov používali brvná, po
ktorých sa gúľali. Preto neprekvapujem že prvé
kolesá boli drevené.
Dávni ľudia používali na výrobu nástrojov,
ako sú nôž, škrabadlo, hrot na šíp,
či vrták pazúrik. Ihly si vyrábali z kostí
zvierat.
Oheň sa zakladal pomocou vrtáka z luku. Keď sa hrot
šípu rýchlo otáčal, trením vzniklo
dostatočné množstvo tepla na to, aby vlna alebo suchý
mach začali tlieť.
Medzi najvýznamnejšie objavy všetkých čias
patria okuliare. Prvý záznam je od Rogera Bacona z roku
1268, keď píše o používaní
šošoviek do okuliarov.
Viac ako polovica svetovej produkcie ocele sa vyrába
základným kyslíkovým procesom. Inými
dvoma bežnými postupmi sú elektrický oblúk
a otvorené ohnisko.
Všetky kovy pochádzajú z rúd
vykopaných zo zeme. Ruda sa ohrieva, až kým sa kov
neroztaví. Potom sa vylieva do formy, kde vychladne a stvrdne.
Len málo ľudí navštevovalo v starom Egypte
školu. Niektorí chlapci sa učili za pisárov.
Prácou pisára bolo písanie. Musel sa naučiť viac
než 700 hieroglyfov. Postrachom boli skúšky z gramatiky.
Papyrus sa vyrába zo špeciálnej trstiny.
Jednotlivé štádiá výrobného
procesu je premenia do mäkkej hmoty, ktorá sa podobá
na papier.
Prehistorický ľudia si posielali odkazy pomocou zvukov bubnov, ohňovými a dymovými signálmi.
Najstaršie písma boli obrázkové, takže ak
chceli ľudia zachytiť nejaký príbeh, kreslili
obrázky.
Istý druh obrázkového písma vynašli Sumeri okolo roku 3500 pred našim letopočtom.
Prenášať dlhé zvitky bolo nepohodlné, preto
sa na posielanie odkazov používali voskové tabuľky.
Písalo sa na ne zahrotenou paličkou.
Ľudia v starom Ríme mali možnosť čítať si novinky. Ručne
písaná papierová stránka s čerstvými
správami z roku 59 p. n. l. je predchodcom
dnešných novín.
V roku 1482 napísal Leonardo da Vinci vojvodovi z Milána,
že vie vytvoriť prenosné mosty, delá, lode,
obrnené vozidlá a katapulty.
James Watt zlepšil Newcomenov parný pumpovací
stroj, čím sa zvýšil jeho výkon. Jeho
verzia z roku 1775 sa rýchlo rozšírila do
tovární v celej Británii.
Najnavštevovanejšou jednodňovou športovou
udalosťou na svete sú automobilové preteky Indianapolis
500. číslo 500 znamená, že autá musia prejsť 500
míľ. Oválna dráha bola vybudovaná z 3,2
milióna tehál, čím si vyslúžila meno
Brickyard (brick = tehla), ktoré jej ostalo dodnes.
Ford Model T sa prvýkrát objavil v roku 1908. stal sa
najpopulárnejším americkým autom.
Ponorka klesá, keď voda vteká dovnútra a vzduch
ide von. Keď vzduch vytlačí vodu von, ponorka začne
stúpať.
Bez výťahu by sa nepostavil ani jeden moderný mrakodrap.
Potápač nosí gumenný oblek, plutvy a masku na
tvár. Tenká vrstva vody zachytená medzi oblekom a
telom mu pomáha udržiavať teplo.
Alexander Graham Bell vynašiel telefón, ale zhotovil aj
šarkana, ktorý uniesol človeka. V roku 1917
skonštruoval čln s nosnými krídlami, ktorý
dosiahol rýchlosť 113 km/hodinu.
V čase, keď ešte neboli chladničky a mrazničky, ste mohli bežne
vidieť predavačov ľadu, ktorí ich rozvážali po kusoch.
Stephensonova Rocket bola najrýchlejšou parnou
lokomotívou svojich čias. V jej kotle bolo päť
rúrok, takže sa ohrievalo viac vody naraz, a to znamenalo, že
jej valce poháňalo viac vody.
Pohyb piestu štvortaktného benzínového
motora smerom hore-dolu sa transformuje na otáčavý pohyb
hnacieho hriadeľa, a ten sa prenáša na kolesá.
V roku 1865, krátko po tom, čo sa objavili prvé koče
poháňané parnými strojmi, schválil
Parlament „Zákon o červenej vlajke“. Podľa neho
musela pred každým autom kráčať osoba so vztýčenou
červenou vlajkou.
Úplne prvým autom, ktoré prekročilo
rýchlostnú hranicu 100 km/h bolo vozidlo, ktoré
nemalo benzínový motor, ale bolo napájané z
elektrickej batérie. Volalo sa La Jamais Contente. A predstavte
si, že to bolo pred viac ako sto rokmi – v roku 1899.
Čln s nosnými krídlami sa môže kĺzať po vode
rýchlosťou vyše 110 km/h. podľa tvaru krídel sa
rozlišujú dva rôzne typy takýchto člnov
– krídla, ktoré sa zarezávajú do
vodnej hladiny a naplno ponorené krídla.
Prvý balón na horúci vzduch na svete, ktorý
vyniesol do vzduchu ľudí, vyrobili bratia Joseph a Etienne
Montgolfierovci. Oni sami sa na let pozerali zo zeme.
Padák sa možno používal už v 15. storočí. Kresby z
tých čias zobrazujú baldachýny tvaru kužeľa, pod
ktorými sa hojdajú ľudia.
Lietadlo Harrier vzlieta a visí pomocou svojich
prúdových kormidiel nasmerovaných dolu. Ak chce
pilot letieť dopredu, otočí jednoducho kormidlá tak, aby
smerovali dozadu.
Vynálezca telefónu Alexander Graham Bell
prvýkrát použil tento prístroj na to, aby privolal
na pomoc svojho asistenta z vedľajšej miestnosti.
V roku 1826 – vynález fotografie, Joseph Niepce (Francúzsko).
V roku 1837 – elektrický telegraf, Samuel Morse (USA).
V roku 1876 – telefón, Alexander Graham Bell (Škótkso/USA).
V roku 1878 – mikrofón, David Edward Hughes (Anglicko/USA).
V roku 1888 – aparát Kodak, George Eastman (USA).
V roku 1895 – bezdrôtové spojenie, Gulielmo Marconi (Taliansko/Anglicko).
V roku 1927 – prvý hovorený film, Džezový spevák (USA).
V roku 1929 – elektronický televízny systém, Vladimir Zworikyn (USA).
V roku 1956 – záznam na videopásku, A. Poniatoff (USA).
V roku 1962 – prvé televízne zábery ponad Atlantik, Telsar (USA).
V roku 1979 – kompaktný disk, Sony (Japonsko) a Philips (Holandsko).
*
Všetky živočíchy sa pohybujú, dokonca aj
ulitník priliepavec, ktorý sa počas svojho života
presunie asi o 2 cm. Túto svoju výhodu pred rastlinami
živočíchy využívajú aj tak, že sa nimi živia.
Vyhynuté morské živočíchy, napríklad
amonity, nachádzame ako fosílie. Tvrdú
schránku pochovalo bahno a piesok, ktoré sa premenili na
horninu. Po miliónoch rokov je fosília odkrytá.
Dinosaury žili na Zemi dlhý čas. Prvé sa objavili asi
pred 250 miliónmi rokov a posledné, oktorých
vieme, vyhynuli približne o 160 miliónov rokov neskôr.
Prvotné ryby pokrýval kostený pancier.
Dunkleosteus bol veľký mäsožravec s veľkými zubami
na chytanie koristi.
Žirafa dočiahne na strom vyššie ako iné
zvieratá, ktoré sa taktiež živia listami stromov. Žirafa
môže spozorovať nebezpečenstvo na väčšiu vzdialenosť.
Živočíchy afrických saván vytvárajú
úplný potravinový reťazec. Bylinožravce sa
stávajú potravou mäsožravcov. Supy a skarabey sa
živia mŕtvou organickou hmotou.
Dodnes je na Zemi známych asi 1,3 milióna živočíšnych druhov.
Približne 96 % je bezstavovcov (živočíchy bez chrbtice).
Niektorí odborníci sa domnievajú, že druhov je o 30 miliónov viac.
Existuje asi 4 000 druhov cicavcov. Pavúkov a príbuzných druhov je asi 50 000.
Existuje približne 8 600 druhov vtákov.
Plazov je asi 6 000 druhov.
Existuje asi 4 000 druhov obojživelníkov a asi 21 000 druhov rýb.
Najdlhšie žijúci živočích by mohol byť
lastúrnik tridakna obrovská, ktorý sa
dožíva 300 rokov.
Mäsožravý krčiažnik sa živí aj hmyzom. Produkuje
medovitú látku lákajúcu hmyz. Ten sa kĺže
dovnútra rastliny a rastlina ho potom trávi.
Ľudia a myši sú cicavce. Ich mláďatá sa
živia materským mliekom. Týmto spôsobom kŕmia svoje
mláďatá len cicavce.
Hlodavce sú zvieratá s veľkými prednými
zubami, ktorými hlodajú. Vedia nimi napríklad
rozlúsknuť orech (veverička) alebo zvaliť menší
strom (bobor). Ich zuby rastú stále, ale
používaním sa obrusujú.
Zvieratá, ktoré hibernujú, potrebujú pred
hibernáciou dostatočné množstvo potravy, aby prečkali
zimu. Severoamerický lelek je jediný druh vtáka
známy ako zimný spáč.
Netopier si na základe odrazeného zvuku vytvorí v
mozgu obrazovú podobu predmetu. Loví v noci podľa zvuku
najmä lietajúci hmyz, napríklad nočné
motýle.
Kengury používajú svoj silný svalnatý chvost na vyváženie pri skokoch.
Vombat, vačica a kengura sú vačkovce, ktoré žijú v
Austrálii. Svoje mláďatá nosia vo vakoch.
Skunk sa pri napadnutí bráni striekaním odporne
páchnucej tekutiny. Jeho pruhy odstrašujú
nepriateľov.
Gepard je štíhle a svalnaté zviera a na
krátku vzdialenosť vie pri chytaní koristi mimoriadne
rýchlo bežať, terén pritom prekonáva dlhmi skokmi.
Vlci žijú spolu v skupinách zvaných svorky. Svorka
loví spoločne a tento skupinový inštinkt
majú aj súčasné domáce psy.
Tiger je najväčšia mačkovitá šelma.
Loví samotársky a na korisť striehne zväčša v
podraste. Tigria samica je zvyčajne pri ochrane svojich mláďat
veľmi zúrivá.
Najinteligentnejší z ľudoopov je šimpanz. Jeho
mláďatá sú veľmi hravé a vedia sa naučiť
jednoduchšie úkony.
Zvieratám slúži ich sfarbenie zväčša na
ochranu pred nepriateľom. Mnohé tak splývajú s
okolím.
Pavučiak (opica) používa silný chvost aj ruky a nohy na uchopenie konárov a stromov.
Pštros má dlhé, mocné nohy a vie veľmi
rýchlo behať. Hoci má krídla, nevie lietať.
Väčšina vtákov udrží krídla
zložené pri tele. Tučniaky to však nevedia, držia ich
meravo od tela.
Tučniaky a kivi patria k nelietavým vtákom. Tučniak
používa krídla na plávanie. Kivi sa zasa prediera
hustými porastmi.
Pero má stredovú os – kostrnku. Z nej
vychádzajú vetvičky, ktoré sú
lemované silnými lúčmi a háčikmi.
Vtáky pri lietaní mávajú krídlami
alebo plachtia s nehybne rozprestretými krídlami. Pri
mávaní spotrebujú viac energie.
Kosti vtákov sú duté, preto je vtáčia kostra ľahká, ale veľmi pevná.
Podľa tvaru zobáka sa dá určiť, čím sa vták
živí. Vtáky používajú svoj zobák ako
nástroj.
Ďateľ vyďobe pre hniezdo v strome dutinku. Pinka si postaví
hniezdo z machu a peria. Bociany si budujú veľké hniezda
z konárov.
Pštros kladie, spomedzi vtákov, najväčšie vajcia. Tieto vajcia vážia aj 1,7 kg.
Najmenší vták na svete je kubánsky kolibrík. Váži menej ako 1,6 g.
Podľa druhu majú vtáky na tele 940 až 25 00 pier.
Vták je najrýchlejší živočích na
svete. Sokol sťahovavý dosiahne pri strmhlavom klesaní
rýchlosť až 300 km/h.
Vták s najdlhšími krídlami je albatros
sťahovavý s rozpätím krídel viac ako 3 m.
Dve potápky si dávajú pri tanci najavo, že
sú pár. Zástupcovia mnohých druhov
vtákov si každú sezónu vyberajú
nových partnerov, kým iné zasa žijú v
pároch po celý život.
Rybár dlhochvostý je šampión v
dlhých letoch. Jeho úžasná migrácia zahŕňa
cestu z jedného konce Zeme na druhý a späť.
Kôrovníky hniezdia pod stromovou kôrou. Nájdu
uvoľnený kus kôry a za ním si postavia hniezdo.
Spevavce môžu spať na konári bez toho, aby z neho spadli.
Dovoľuje im to osobité anatomické usporiadanie prstov
– tri smerujú dopredu a jeden dozadu.
Sojky si rady sadajú do mravenísk. Bravce sa
predierajú ich perím a rozstrekujú
štipľavú kyselinu mravčiu. Kyselina zbaví
vtáka bĺch a vší, ktoré ho trápia.
Ďatle používajú svoje tuhé chvostové
perá na podopieranie pri šplhaní po stromoch.
Sovy lietajú ticho. Mäkké operenie tlmí zvuk ich krídel.
Obojživelníky žijú na celom svete, okrem veľmi
suchých alebo chladných oblastí.
Väčšina z nich má štyri končatiny, len
červone nemajú žiadne.
Plazy žijú takmer všade na Zemi. Neobľubujú však chlad, preto nežijú okolo pólov.
Pestré sfarbenie stromárky (žaba) môže znamenať, že je jedovatá.
Mloky a salamandry trávia viac času na suchej zemi. Ako
všetky obojživelníky, aj ony sa rozmnožujú vo vode.
Krokodíly prehĺtajú kamene, aby boli vo vode viac
zaťažené. Pri love im väčšia hmotnosť pomáha
udržať sa pod hladinou.
Kobry sú jedovaté hady. Pred útokom rozťahujú kožu na krku, aby nepriateľa vyľakali.
Korytnačka obrovská nemá zuby tak ako ostatné
korytnačky. Jej čeľuste vyzerajú ako zobák s
tvrdým okrajom, ktorý slúži na žuvanie listov,
plodov a trávy.
Stará hadia koža sa začne trhať pri ústach, takže had
zvlečie najskôr kožu z hlavy, pričom sa stará koža
obráti naopak.
Lepkavý jazyk chameleóna je dlhší než jeho
telo. V okamihu ho vymrští z úst a stiahne
späť spolu s hmyzom.
Chameleóny sú majstri v schopnosti meniť farbu. Zmenia ju
tak, že sa zhoduje z prostredím, teda úplne s ním
splynú.
Lístkové lupienky rybích žiabier odoberajú
z vody kyslík. Ten preniká do krvného obehu a krv
ho rozvádza do celého tela ryby.
Morské koníky nie sú práve
najlepšími plavcami, preto sa svojimi chvostmi
prichycujú o chaluhy, aby ich neodniesli prúdy.
Ryby plávajú tak, že ich telo vykonáva pomocou
svaloviny vlnivý pohyb. Dopredu ich výrazne posúva
aj pohyb chvosta z boka na bok.
Žralok obrovský je mierumilovný obor. Táto ryba
kladie vajcia, ktoré sú veľké ako futbalová
lopta.
Húf drobných rybiek sa správa ako jedinec, ich pohyby sú zladené s úžasnou presnosťou.
Jestvuje asi 250 druhov žralokov.
Nie všetky žraloky sú veľké zvieratá. Dĺžka najmenšieho je asi len 15 cm.
Najdlhšia kostnatá ryba je regalekus, ktorý dorastá až do dĺžky 15 metrov.
Medzi žraloky známe útokmi na ľudí patrí aj žralok modrý a žralok kladivohlavý.
Ľudí však môžu napadnúť aj iné ryby napríklad barakudy a murény.
Samica tresky obyčajnej môže naklásť až 9 miliónov
ikier. Len veľmi málo sa ich však dožije dospelosti.
Platesy sa zdržiavajú na dne, ležiac pritom na boku. Jedno z
očí sa im v priebehu života presunie na druhý bok.
Africký bahník má len slabo vyvinuté žiabre
a kyslík dýcha aj zo vzduchu pomocou jednoduchých
pľúc.
Synanceja má na chrbte 13 jedových ostňov. Táto
nevzhľadná ryba leží na morskom dne a vtedy je veľmi
nenápadná.
Piraňa má zuby ostré ako britva. Tieto malé ryby
lovia vo veľkých skupinách a zvyčajne sa živia
ďalšími rybami alebo mŕtvymi zvieratami.
Manta dvojrohá mierumilovne križuje oceán. Hltá
drobný planktón, ktorý usmerňuje do svojich
úst pomocou dvoch mäsitých výrastkov na
širokej hlave.
Jedným z agresívnych žralokov je aj žralok
kladivohlavý. Oči a nozdry má umiestnené ďalej od
seba, čo mu pomáha pri stopovaní koristi.
Samec morského koníka sa starí o ikry. Drží
ich vo vaku na tele, kým sa mláďatá nezačnú
liahnuť a starať sa samy o seba.
Hlbokomorské ryby vyzerajú nezvyčajne so
širokoroztvorenými ústami, roztiahnuteľným
hltanom a vnadidlom na lákanie koristi.
Zástupcovia hmyzu majú rozmanitý tvar a veľkosť,
ani jeden však nie je veľmi veľký. Obrami z
ríše hmyzu sú goliáš (je
najťažší) a motýľ Ornithoptera alexandrae z čeľade
Papilionidae.
Telo osy (ako aj telo všetkého hmyzu) sa skladá z
troch častí – hlava hruď a bruško. Osa má
dva páry krídel, dve zložené oči, ktoré sa
skladajú z veľkého množstva jednoduchých
šošoviek a pár citlivých tykadiel.
Jestvuje viac ako milión druhov hmyzu, je to viac ako u
ktorejkoľvek inej skupiny živočíchov. Odborníci
stále nachádzajú a pomenúvajú
ďalšie druhy.
Motýle kladú vajíčka, z ktorých sa liahnu
húsenice. Húsenica si okolo seba upradie zámotok a
premení sa na kuklu, v ktorej prebehne metamorfóza. Z
kukly sa napokon vynorí motýľ.
Včelia kráľovná nakladie počas niekoľkých
týždňov až 3 500 vajíčok denne. Je jedinou matkou v
úli.
Včela sa pri kŕmení nektárom z kvetov
zapráši peľom. Prenáša ho veľké
vzdialenosti na iné rastliny a tým ich oplodní.
Nočné motýle pripomínajú svojim tvarom
lietadlo. Väčšina denných motýľov
skladá krídla v pokoji na chrbte vrchnými stranami
k sebe.
Termitia kráľovná, ktorá žije spolu s
kráľom, kladie tisíce vajíčok. Vojaci
chránia termitisko a robotníci obstarávajú
potravu.
Hmyz dýcha pomocou prieduchov – drobných otvorov na svojom tele.
Mnohé druhy hmyzu unesú predmety 20-krát ťažšie, než sú ony samy.
Húsenica má 2 000 až 4 000 svalov, tzn. 6-krát viac ako človek.
Malé mušky dosahujú rekord v rýchlosti
mávania krídlami: viac než 62 000-krát za
minútu.
Mravce označujú cestu k zdroju potravy pachovou stopou, aby ju našli aj ostatné mravce.
Homáre, kraby a raky sú kôrovce. Raky
pustovnícke zaberajú a obývajú
schránky iných živočíchov.
Križiak zacíti pohyby svojej koristi v pavučine a náhli
sa zabaliť ju do nej. Ponechá si ju ako zásobu potravy.
Škorpión je príbuzný pavúka. Svoje žihadlo používa na obranu a paralyzovanie koristi.
Aligátory severoamerické zabíjali pre ich kožu. V
60. rokoch sa stali ohrozeným druhom a ich lov bol
zastavený. Ich počet sa v súčasnosti zvyšuje.
Mamut bol príbuzný dnešných slonov. Lovili
ho pravekí ľudia, čo pravdepodobne urýchlilo jeho
zánik.
Maurícijský dront nevedel lietať a nemohol tak
uniknúť pred novými nepriateľmi – ľuďmi a mačkami.
Jeho vajcia požierali potkany.
Mláďa koaly medvedíkovitej je stále so svojou
matkou. Šesť mesiacov strávi v jej vaku a ďalšieho
pol roka je zavesené na jej chrbte.
Lemury žijú v súčasnosti len na ostrove Madagaskar.
Podobajú sa na opice, ale v skutočnosti sú to
vývojovo menej vyspelé živočíchy.
Tigre v Ázii sú ohrozené. Ich
útočiská v lese ľudia ničia a samotné tigre lovia
pytliaci.
Papagáje a iné exotické vtáky sú
ilegálne chytané a predávané chovateľom ako
domáce zvieratá.
Znečistená voda v moriach spôsobuje smrť morských živočíchov a vtákov.
Slede a tresky, ryby, ktorých boli kedysi plné
oceány, sú teraz zriedkavé, pretože sa lovia vo
veľkých množstvách.
Mnohé veľryby sa nedostanú k pobrežiam, kde sa
predtým rozmnožovali, pretože sú tu postavené
hotely.
Gorily sú nesmierne silné, no mierumilovné
zvieratá. Vo svojej lesnej domovine žijú v
osamotených rodinách a nikomu neubližujú.
Niekoľko jedincov pandy čierno-bielej žije v zoologických
záhradách, ale pokusy rozmnožovať ju v zajatí
sú len zriedkavo úspešné.
Vráskavec obrovský je najväčší
živočích, aký kedy žil na Zemi. Je
väčší ako bol najväčší dinosaurus.
Nosorožec ostrorohý je jedným zo svetovo
najvážnejšie ohrozených živočíchov. Ľudia
ho zabíjajú pre jeho roh.
V niektorých národných parkoch sa darí
sloním čriedam a tak nadmerným spásaním
ohrozujú mnoho ďalších afrických
živočíchov a rastlín.
Spaľovanie sloních klov je snahou o zastavenie obchodu so
slonovinou. Lov slonov je kvôli slonovine pre ne
najväčším nebezpečenstvom.
Kvitnúce rastliny obohacujú letné dni o farby a
vône. Ich semená sa rozširujú
prostredníctvom živočíchov alebo vetra.
Najstaršia známa rastlina je Larrea v Kalifornii. Má približne 11 700 rokov.
Najrýchlejšie rastúcou rastlinou je bambus, za deň môže narásť až o jeden meter.
Velvičia, púšťová rastlina z južnej Afriky, sa
dožíva viac ako sto rokov, ale má len dva listy.
Jeden divorastúci figovník z južnej Afriky mal korene
dlhé 120 metrov – najdlhšie aké kedy boli
namerané.
Najmenšou rastlinou je austrálska plávajúca
žaburinka, táto malá vodná rastlina je dlhá
len 0,6 mm a široká 0,3 mm.
Niektoré stromy majú jahňady. Peľové zrnká
zo samčích jahniad ženie vietor k samičím
jahňadám. Samčie a samičie pohlavné bunky sa tak
zmiešajú.
Kvet obrovskej raflézie zapácha ako hnijúce mäso, tým láka muchy.
Kaktusy v období dažďov prijímajú vodu a
ukladajú si ju v stonkách. V období sucha kaktus
spotrebúva nahromadenú vodu a scvrkáva sa.
Existuje okolo 10 000 druhov papradí a okolo 8 000 druhov
pečeňoviek, malých rastlín, ktoré rastú na
vlhkých miestach.
Tekvičník striekavý vystreľuje semená z
balónovitých plodov spolu s prúdom tekutiny. Tlak
tekutiny vo vnútri plodu vystrelí semená prudko
von.
Niektoré rastliny majú semená s padáčikmi.
Chochol chĺpkov na semene púpavy spomaľuje jeho pád a
umožňuje mu vznášať sa vo vetre.
Keď zavesíš riasu von, môže predpovedať počasie. Ak
napučí, blíži sa dážď, ak zoschne, bude svietiť
slnko.
Chaluhy vyzerajú ako vyššie rastliny, ale v
skutočnosti sú to hnedé riasy. Niektoré chaluhy sa
prichytávajú na skaly, iné plávajú
na hladine mora alebo tesne pod ňou.
Väčšina húb tvorí na jeseň plodnice.
Zvyšok húb je pod povrchom pôdy alebo v dreve.
Niektoré huby sú jedlé, iné sú
jedovaté.
Morské riasy majú dlhé, niekedy
rozkonárené stielky. Niektoré majú
vzduchové mechúriky, ktoré im
pomáhajú pri plávaní.
Pri fotosyntéze rastliny využívajú slnečnú
energiu na premenu vody a oxidu uhličitého na glukózu.
Listami uvoľňujú do prostredia kyslík.
Keď včela priletí na kvet, ponorí doň cuciak a saje
sladký nektár. Popri tom sa jej na telo nalepí peľ
z tyčiniek, a keď preletí na druhý kvet, peľ z
predchádzajúceho kvetu ľahko obtrie o bliznu.
Kaktusy sú prispôsobené na život v horúcich
púšťach. Vedia využiť aj tú najmenšiu
kvapku vody.
Obrovská vodná rastlina Viktória so Severnej Ameriky má listy široké až 1,5 metra.
Obrovský kaktus amerických púští
kaktusovec obrovský – saguaro meria až 15 metrov.
Rastliny zvyčajne potrebujú slnečné svetlo.
Niektoré rastliny však dokážu žiť aj v hĺbke
oceánov, kde slnečné svetlo neprenikne.
Ginkgo z Číny je najstarobylejší
prežívajúci rastlinný druh. Objavil sa pred
160 miliónmi rokov a prežil aj dobu ľadovú.
Pravý plod jablone je malvica, a nie dužinatá časť, ktorú jeme.
Hlavný koreň upevňuje rastlinu v pôde, vďaka nemu je ťažké ju vytiahnuť zo zeme.
Prvé suchozemské rastliny sa na Zemi vyvinuli asi pred
400 miliónmi rokov. Na rozdiel od mäkkých
vodných rias, z ktorých sa vyvinuli, mali trubice,
ktorými viedli vodu, a spevnené stonky im pomáhali
stáť na súši vzpriamene. Na rozdiel od
dnešných rastlín nemali listy, korene a ani kvety.
Niektoré rastliny sa pri popínaní obtočia okolo
pevnejšej rastliny. Iné majú drobné
korienky alebo tŕne, pomocou ktorých sa na iné rastliny
uchytia.
Na spodnej strane listov papradí sú výtrusnice
plné výtrusov. Keď výtrusy vypadnú,
vyklíčia v prvorast, z ktorého sa za krátky čas
vyvinie mladá papraď.
Hadovka smradľavá je huba, ktorá dostala svoje meno
oprávnene. Hladné muchy na ňu nalietavajú v
domnienke, že je to mäso. Odlietajú z nej so spórami.
Cibule, hľuzy, cibuľovité hľuzy a podzemky sú
zásobné orgány rastlín. Z týchto
podzemných orgánov môžu vyrásť nové
rastliny.
Chutné bukvice sú na jeseň dobrým zdrojom potravy pre veverice a myši.
Bella-donna alebo ľuľkovec zlomocný sa po niekoľko
storočí používal ako liečivá rastlina. Nejedz
však jeho bobule, mohol by si zomrieť.
V roku 1768 sa kapitán James Cook prvýkrát vylodil
v Austrálii a miesto vylodenia nazvali Botanický
záliv na počesť zbierky rastlín slávneho
prírodovedca Josepha Banksa, ktorý ho sprevádzal
na lodi Endeavour. Botanický záliv je dnes
obklopený letiskom a predmestiami Sydney.
Muchotrávka červená je jednou z
najjedovatejších húb. Červená farba je
dostatočne nápadná a vystríha.
Dvanásťročné deti potrebujú denne v potrave prijať
približne 2 500 kalórií. Dávka hranoliek
predstavuje 270 kalórií, 2 bravčové párky
400, grilovaný rezeň 520, jablko 70 a šalát 5
kalórií.
Maniok rastie v teplých oblastiach Afriky a Ázie. Rastie rýchlo.
Uhľovodíky sa tvoria v zelených rastlinách počas
fotosyntézy. Asi polovica potravy, ktorú
prijímame, musí obsahovať uhľovodíky,
nevyhnutný zdroj energie.
Čokoláda pochádza z kakaových bôbov.
Bôby sa sušia, pražia a potom sa pomelú na
kakaový prášok.
Zrelé zrná kávy sa zbierajú ručne. Pred
predaním sa sušia a pražia. Predávajú sa
buď celé, alebo pomleté na prášok.
Strukoviny sú nielen vhodnou stravou, ale zároveň
obohacujú pôdu o dusík, ktorý
zachytávajú zo vzduchu.
Okolo roku 1800 sa začali používať umelé hnojivá.
V roku 1842 bolo objavené hnojivo superfosfát.
Vyrába sa z nerastov – prírodných
fosfátov.
Do 19. storočia farmári na zvýšenie
úrodnosti pôdy používali len organické
hnodivá (hnoj zvierat a kompost rastlín).
Vynikajúce hnojivo je guáno, trus morských
vtákov. Rovnako aj guáno od netopierov, ktoré sa
nachádza v chodbách jaskýň, je veľmi
účinné.
Opadavý strom stráca listy na jeseň. Strata listov
pomáha stromu zachovať si vodu počas zimy, tým že
zatvorí všetky transportné kanáliky.
Vždyzelené stromy majú listy počas celého roka.
Každý rok pod kôrou narastie nová vrstva dreva a
vytvorí letokruh. Podľa počtu letokruhov sa dá zistiť,
koľko mal strom rokov.
Korene stromu prijímajú vodu a minerálne
látky. Niektoré stromy majú toľko koreňov, koľko
majú aj konárov.
Obrovské sekvojovce, ktoré rastú v Kalifornii,
sú považované za najväčšie stromy, no
eukalypty a sekvoje vždyzelené sú vyššie.
Borovice ostité, ktoré rastú v juhozápadnej časti USA, majú asi 4 600 rokov.
Kmeň baobabu, ktorý rastie na suchých afrických savanách môže zachytiť až 1 000 litrov vody.
Najväčší les na svete pokrýva plochu 9 000
000 km2 a tvorí ho časť územia Škandinávie
a severného Ruska.
Cestovatelia na Madagaskare sa môžu napiť z ravenaly (palmy
pútnikov). Zachytáva vodu na báze dlhej listovej
stopky.
Najhrubší kmeň má tisovec, ktorý rastie v Oaxace v Mexiku. Priemer stromu je 12 metrov.
Argentínsky strom líčidlo má veľmi
zvláštne drevo. Potrebuje len veľmi málo vody.
Drevo je také vlhké, že nehorí a také
pórovité, že sa nedá zoťať.
Semená palmy lodoicey z ostrovov v Indickom oceáne
sú najväčšie. Jej plody môžu vážiť až
20 kg.
V skamenenom lese v Arizone sú kmene
prehistorických stromov, ktoré skameneli pred
miliónmi rokov.
Z roztrúsených semien figovníka begálskeho
vyrastú korene a nové kmene vytvoria okolo
rodičovského stromu malý les.
Bonsaje sa pestujú v plytkých nádobách bez
dostatku výživy. Keď mladý strom rastie, zmenšuje
počet koreňov a výhonkov, konáre obtáčame a
tvarujeme drôtom tak, že dospelý strom je vysoký
menej ako pol metra. Dospelý strom je pokrútený a
pôsobí dojmom, že je veľmi starý.
Po opadnutí listu na jeseň sa stonka v mieste, kde bol list,
uzavrie. Zabráni sa tým strate vody a prieniku infekcie.
V mieste kde bol starý list, je založený púčik,
ktorý vyrastie v nasledujúcom roku.
Raflézia má obrovský kvet s piatimi
mäsitými lalokmi. Nemá však stonku, ani listy.
Sekvojovec môže narásť do výšky 25
poschodového mrakodrapu. Najstaršie stromy majú
viac ako 2 000 rokov.
Larrea je najstaršia známa rastlina. Táto rastlina
bola stará už v časoch, keď sa stavali egyptské
pyramídy.
V krutých arktických podmienkach môže rásť
len málo druhov rastlín. Patrí medzi ne
žltý mak a arktická vŕba.
Najväčší stromček ruže je v Arizone. Je taký
obrovský, že ho musia podopierať stĺpy a musí viesť po
pevnej konštrukcii. Pod jeho kvetmi môže sedieť až 150
ľudí.
Avokádo je plod s najväčšou nutričnou hodnotou.
Najvyšší počet lístkov napočítaných na ďateline je 14.
Najmasívnejší strom na svete – General
Sherman, sekvojovec v Národnom parku sekvojí v USA
– váži asi 2 000 ton. Z jeho dreva by sa dalo vyrobiť
približne 5 biliónov zápaliek.
Kvitnúce rastliny sa našli aj v Himalájach, vo výške 6 400 m n. m.
Najväčšia čeľaď medzi kvitnúcimi rastlinami sú trávy.
*
Všetky bunky majú podobnú štruktúru, hoci majú rozdielny tvar a veľkosť.
Svalová bunka je dlhá a hrubá. Spotrebuje veľa energie.
Nervová bunka má tenké vlákna, pozdĺž
ktorých prechádzajú nervové vzruchy z
jednej časti tela bunky do druhej.
V krvi sa nachádza látka, ktorá sa volá
hemoglobín. Hemoglobín obsahuje železo a preto je krv
červená.
Hmyz má modrú, zelenú alebo bezfarebnú krv. Krv hmyzu neobsahuje hemoglobín.
V ľudskom tele sa nachádza viac ako 50 000 biliónov buniek.
V ľudskom tele existuje niekoľko sto rôznych buniek.
Niektoré bunky v črevách žijú iba niekoľko dní.
Väčšina mozgových buniek žije celý život človeka.
Ľudské telo obsahuje viac červených krviniek, ako
iných druhov buniek. Je ich asi 30 000 biliónov.
Červené krvinky sa neustále tvoria v kostnej dreni.
Endokrinné žľazy sú na krku, hlave a trupe.
Pomáhajú koordinovať ľudskú aktivitu
uvoľňovaním chemických „poslov“ –
hormónov – do krvi.
Kostra sa skladá z rozličných druhov kostí.
Silné kosti ochraňujú najdôležitejšie
orgány (napríklad mozog a srdce).
Stŕpnutie lakťa nie je stŕpnutie kosti. Ide o nerv, ktorý je
tesne pod kožou v lakťovom kĺbe. Ak sa udrieš do lakťa, nerv
posiela správu do mozgu a v lakti pocítiš tŕpnutie.
Kosť má na povrchu väzivovú blanu – okosticu.
Pod ňou je kompakta, v ktorej sa živiny a kyslík pohybujú
pozdĺž ciev v Haversových kanálikoch.
Zlomená kosť sa hojí sama. Lekári priložia
zlomené konce k sebe a spevnia ich ochrannou dlahou. Tá
chráni zlomenú časť pred ďalším
poškodením, medzitým čo ju spájajú
špeciálne bunky.
Nosič sa točí okolo osi čapovca. To dovoľuje otáčať hlavou do strán.
Kosti sú čiastočne vytvorené z minerálu,
ktorý sa volá vápnik. Pripomína kameň, no
kosti sú živé. Rastom sa zväčšujú.
Chrbtica je ohybný, esovito zakrivený stĺpec stavcov,
ktorý svaly a väzy udržiavajú vzpriamený.
Chrbtica má 33 stavcov.
Kĺby umožňujú človeku pohyb. Koleno je kladkovitý kĺb.
Bedrový kĺb je guľovitý, ktorý sa otáča v
jamke. Sedlovitým kĺbom je na palci. Ploché kĺby
sú na ruke a na nohe a čapovitý kĺb je na krku.
Hmotnosť kotí je nízka. Kosti tvoria asi len 12 % hmotnosti nášho tela.
Jediné pohyblivé kĺby na hlave sú v mieste, kde sa sánka pripája k lebke.
Najsilnejšie kĺby sú bedrové.
Lebka sa skladá z 29 rôznych kostí.
Kladkovité kĺby sa pohybujú len v jednom smere, podobne ako pánty na dverách.
Kladkovité kĺby sa nachádzajú v lakti, medzi kosťami prstov na ruke a v kolene.
Kostná dreň vo vnútri kostí môže za deň
vytvoriť až 5 miliónov červených krviniek, kostná
dreň tvorí aj biele krvinky.
Kĺbový maz zvyšuje klzkosť kĺbu, aby sa zredukovalo trenie medzi kosťami.
V tele sa nachádzajú tri druhy svalov –
kostrový, srdcový a hladký sval. Každý druh
sa skladá z odlišných typov svalových
buniek. Kostrové svalové bunky sú najdlhšie
a majú viac jadier, srdcový sval a hladké
svalové bunky majú len jedno jadro.
Svaly sa skladajú zo snopcov a vláken. V svaloch sa
nachádzajú doštičky, ktoré sa
posúvajú jedna po druhej, a tak sa vlákno pri
zmršťovaní svalu skracuje.
Najväčší sval je sedací sval.
Kostrové svaly sú ovládané vôľou. Pohybujú sa vtedy, keď to človek chce.
Pri únave a preťažení svalov, dostane človek kŕč. Ak sa
chceš zbaviť bolesti, musíš trochu
„podupať“, rozmasírovať sval alebo ho napnúť.
Svaly tvoria približne 40 % hmotnosti tela, iné je to u žien, iné u mužov.
Niektoré svalové vlákna sú
zmrštené, dokonca aj vtedy, keď sa nehýbeš
a udržujú ťa v stoji alebo v sede.
Pri chôdzi pracuje asi 200 rôznych svalov.
Najmenší sval je strmienkový. Nachádza sa v strednom uchu a je kratší ako 0,27 mm.
Keď sa nadýchneš, pľúca sa ti naplnia vzduchom.
Vzduch prechádza dole do priedušnice a cez
priedušky do pľúc. Hrudný kôš
ochraňuje pľúca a srdce.
Vo vnútri pľúc sa vymení kyslík zo vzduchu
za oxid uhličitý z krvi. Krv dopravuje kyslík do buniek
celého tela.
Zívanie sa skoro nedá zastaviť. Aj zvieratá zívajú.
Keď sa narodí bábätko, má ružové
pľúca. Ako človek starne, pľúca mu tmavnú, pretože
dýcha znečistený vzduch.
V pokoji sa nadýchneme a vydýchneme približne 13-krát za minútu.
Pľúca dospelého muža príjmu približne 6 litrov vzduchu.
Ženské pľúca príjmu menší objem vzduchu, asi len 4,5 litra.
V staroveku si ľudia mysleli, že vdychujú ducha života.
Krv obieha celým telom. Tepny odvádzajú krv zo
srdca do buniek ľudského tela, žily privádzajú krv
späť do srdca.
Vzduch môže pri vykýchnutí vyletieť z pľúc
tak rýchlo, ako motocykel. Môže dosahovať rýchlosť
až 160 km/h.
Ak sa prach alebo choroboplodné zárodky dostanú do
nosa, telo sa ich zbaví kýchnutím. Pľúca
pritom prudko vypudia vzduch.
Adamovo jablko je zväčšenina na prednej časti hrdla. Tvorí ju hrtan.
Vo vnútri hrtana sú hlasivkové chrupky, od
ktorých sa k štítnej chrupke rozbiehajú
hlasové väzy.
Ľudia chrápu vtedy, keď jemné tkanivá v hrdle
ochabujú počas hlbokého spánku. Jemné
tkanivá čiastočne zablokujú vzdušný
prúd vzduchu smerujúci do pľúc a von z nich.
Vibrácie, ktoré pritom vznikajú,
vyvolávajú chrápanie.
Krv obsahuje červené krvinky, biele krvinky a krvné
doštičky. Červené krvinky privádzajú
kyslík, biele krvinky bojujú proti chorobám,
krvné doštičky zastavujú krvácanie z
poškodených krvných ciev.
Srdce je svalová pumpa, ktorá pracuje nepretržite po celý náš život.
Dieťa má menej ako 1 liter krvi, teda toto množstvo by
nezaplnilo ani škatuľu na mlieko. Dospelý má toľko
krvi, že zaplní pol vedra – približne 5 litrov.
Tvar ľudského srdca sa vôbec nepodobá na znak srdiečka lásky.
Ľavá strana srdca je väčšia ako pravá.
Srdcové ozvy sú zvuky, ktoré vydáva srdce,
keď sa otvárajú a zatvárajú srdcové
chlopne. Lekár môže počúvať ozvy cez fonendoskop
priložený na hrudník.
Existujú 4 krvné skupiny: A, B, AB a 0.
Kvapka krvi prejde cestu zo srdca do prstov na nohách a späť asi za jednu minútu.
Meranie tlaku je bežná metóda na zistene, či srdce a krvný obeh pracujú správne.
Väčšina choroboplodných zárodkov človeku
neublíži. Keď sa však niektoré dostanú do
tela, krv ich začne postupne ničiť.
Ľudia darujúci krv sa volajú darcovia.
Prichádzajú na transfúzne stanice, kde im krv
odoberú z lakťovej žily. Krv sa uskladňuje dovtedy, kým
nie je potrebná na transfúziu.
Pocit hladu znamená, že si telo žiada potravu. Vôňa jedla
alebo len pomyslenie naň zvýši produkciu slín.
Tráviaci systém sa začína ústami, potrava
prechádza cez žalúdok a črevo. Nakoniec odpadové
látky opúšťajú telo.
Ak chceme byť zdraví, musíme mať vyváženú
stravu: dostatok zeleniny, ovocia, cukrov (ako palivo), vlákniny
(na trávenie), tukov (ako energiu) a bielkovín.
Niektoré zuby sú na rezanie (rezáky), iné
na drvenie (stoličky). Zuby múdrosti sa objavujú ako
posledné.
Stred zuba vypĺňajú nervy a krvné cievy. Okolo nich je zubovina a navrchu vrstva tvrdej zubnej skloviny.
Ak vzduch prichádza hore trubicou naspäť zo žalúdka,
nastane grgnutie. Bublinkové nápoje
spôsobujú grganie, pretože obsahujú veľké
množstvo oxidu uhličitého.
Pečeň je najväčší orgán v tele. Jej aktivita nám udržuje teplo v tele.
Podžalúdková žľaza produkuje hormón inzulín.
Žlčník obsahuje žlč.
Priemerný človek zje za život okolo 50 ton jedla a vypije viac ako 40 000 litrov tekutín.
Pri oddychovaní sa ¼ krvi nachádza v pečeni, len
čo sa začneš hýbať, krv sa premiestňuje do iných
orgánov.
Zlé trávenie a bolesti v žalúdku môže
zapríčiniť rýchle jedenie, alebo priveľká
produkcia kyseliny v žalúdku.
Ak jeme skazenú potravu, alebo sa prejedáme, môžeme
zvracať. Vtedy sa bránica a žalúdok stiahnu a silou
vytlačia obsah žalúdka naspäť von z tela.
Okolo 70 % tela tvorí voda. Človek môže žiť asi 2 až 3 týždne bez jedla, ale len 2 až 3 dni bez vody.
Máme dve obličky. Obličky filtrujú krv, odstraňujú
odpadové látky (močovinu) vytvorené v pečeni a v
podobe moču ich posúvajú do močovodu.
Telo sa zbavuje nepotrebnej vody, moču, vyprázdňovaním
močového mechúra. Moč má zväčša
žlté sfarbenie.
Hnačku môže zapríčiniť skazená potrava alebo
infekcia čriev. Vtedy sa musí piť veľké množstvo
tekutín, aby sa doplnili straty spôsobené hnačkou.
Potravu môžeš prehĺtať, aj keď si dolu hlavou. Nie je to
síce rozumný nápad, ale dá sa to
zvládnuť, pretože svaly pozdĺž pažeráka
posúvajú potravu smerom do žalúdka.
Steny žalúdka chráni vrstva hlienov. Zabraňuje tomu, aby
sa žalúdok nenatrávil svojimi vlastnými kyselinami
a enzýmami.
Obličky filtrujú všetku krv približne 300-krát za deň.
Ľudia môžu žiť aj s jednou obličkou. Ak je jedna oblička
chorá alebo poškodená, možno ju odstrániť,
a druhá oblička pracuje za obe.
Moč je žltý, pretože obsahuje látky, ktoré vznikli v pečeni po rozpade hemoglobínu a zo starej krvi.
Koža má dve hlavné vrstvy: vonkajšiu vrstvu
– pokožku a hlbšiu vrstvu – kožu. Mazové
žľazy premasťujú kožu, aby nevyschla.
Pod kožou sa nachádzajú potné žľazy; kožné
žľazy, ktoré uvoľňujú teplo, keď sa
rozširujú, a keď sa zužujú, redukujú
tepelné straty; vzpriamovače vlasov, ktoré vytvoria husiu
kožu.
Nezáleží na tom, či je koža bledá alebo
tmavá, priveľa slnka ju môže spáliť. Pri pobyte na
slnku treba nosiť klobúk a používať opaľovací
krém.
Väčšina ľudí ma na hlave okolo 100 000 vlasov.
Vlasy starších ľudí šedivejú, pretože strácajú pigment.
Vlasy sú veľmi silné. Povraz vytvorený z tisícky ľudských vlasov môže udržať človeka.
Priemerný človek stráca 50 až 100 vlasov denne, tie však pravidelne dorastajú.
Niektorí muži plešivejú, je to kvôli
nadbytku mužského hormónu testosterónu. Ten
má pravdepodobne vplyv na korienok vlasu, ktorý zanikne,
a už nikdy nie je nahradený.
Lupiny sú vlastne odumretá koža, ktorá sa odlupuje z kože na temene hlavy.
Ľudský mozog máva rozdielnu veľkosť. Ak má niekto
väčší mozog, neznamená to ešte, že je
aj múdrejší. Tak ako neznamenajú
dlhšie nohy to, že bude bežec rýchlejší.
Sieť nervov spája miechu a mozog, ale aj celú časť tela.
Mozog obsahuje pravdepodobne 10 miliárd nervových buniek.
Každá mozgová bunka má asi 25 000 spojení s inými bunkami.
Zistilo sa, že mozog môže uložiť za celý život okolo 100 miliónov bitov informácií.
Mozog sa stáva ťažším. V roku 1860 mal
priemerný mozog muža hmotnosť 1 370 gramov, v súčasnosti
je to 1 420 gramov.
Správy cestujúce cez dlhé nervy sa
prenášajú rýchlosťou vyššou
ako 90 m/s, čo je asi 320 km/h.
Správy idú omnoho pomalšie cez malé nervy,
napríklad cez nervy v tráviacom ústrojenstve.
Naše zmysly požívame stále. Prostredníctvom
nich si uvedomujeme, čo sa naokolo nás robí, a
pomáhajú nám komunikovať.
Typická nervová bunka alebo neurón má
kontrolné centrum v tvare hviezdice. Axón
prenáša impulzy. Dendrity ich prijímajú.
Neuróny komunikujú s inými bunkami cez synapsy.
Slnečné lúče prechádzajú cez zrenicu,
sú zaostrené pomocou šošovky a
dopadajú na bunky sietnice v zadnej časti oka, ktoré
sú citlivé na svetlo. Na sietnici sa vytvorí obraz
prevrátený dole hlavou. Mozog potom zmení
obrátený obraz na pôvodný.
Priemerne žmurkneš 6-krát za minútu.
Ľudské oko môže zachytiť približne 10 miliónov rozličných farebných odtieňov.
V jasnom svetle svaly dúhovky zúžia zrenicu, aby chránili citlivú sietnicu.
Slzná tekutina udržiava naše oko lesklé a vlhké. Tvorí sa v očnej žľaze nad očnou guľou.
Slzná tekutina obsahuje chemické látky, ktoré ničia choroboplodné zárodky.
Dve tisíciny sekundy po tom, čo dopadne svetelný lúč na sietnicu, má mozog predstavu o obraze.
Každý človek používa jedno oko viac ako druhé. Podobne ako keď je niekto ľavák alebo pravák.
Ušnica smeruje zvuky do vonkajšieho zvukovodu.
Stredné ucho pozostáva z kladivka, nákovky a
strmienka. Slimák sa nachádza vo vnútornom uchu.
Ak si položíme k uchu ulitu, počujeme zvuky krvi, ktorá
preteká v hlave. Tieto zvuky pripomínajú
šum mora.
Nervové vlákna čuchu sa nachádzajú v strope nosovej dutiny.
Jazykom určujeme chute, ale aj hovoríme a spievame.
Drobné hrčky – chuťové poháriky
vysielajú impulzy do mozgu, a tak vieme odlíšiť
chuť dobrého alebo zlého jedla.
Päť hlavných chutí (sladkú, slanú,
horkú, kyslú, umami) cítime na
odlišných častiach jazyka.
Polož si na jazyk prst a povedz „ahoj“, cítiš ako ti pomáha jazyk pri rozprávaní?
Nos ti pomáha určiť chuť a pach, pretože z jedla sa
šíri vôňa alebo pach a vzduch ho
odnáša do nosa. Nervy ich určia a pošlú
správu do mozgu.
Na jazyku máme asi 10 000 chuťových pohárikov.
Chuťové bunky nežijú večne. Väčšina
ľudí do šesťdesiateho roku života stratí polovicu
svojich chuťových buniek.
Pomocou chuťových buniek môžeme dobre rozoznávať
prírodné rastlinné jedy, ktoré majú
trpkú chuť. No nemôžu zachytiť chemické jedy,
pretože sú sladké alebo bez chuti.
Nevidiaci môžu čítať pomocou Braillovho písma.
Končeky prstov sú veľmi citlivé, preto
skúsený nevidiaci vie čítať strany na
písané Braillovým písmom tak rýchlo,
ako keď ľudia čítajú strany nepoškodeným
zrakom.
Bolesť ti povie, že niečo nie je v poriadku. Varuje ťa, aby si si
dával pozor. Keď zakopneš o kocku, zabolí ťa noha;
je to signál, že ti niečo stojí v ceste.
Niektoré časti tela majú viac nervových buniek ako
iné. keby veľkosť rozličných častí tela
zodpovedala množstvu nervových buniek , ktoré sa v nich
nachádzajú, vyzerali by sme dosť smiešne.
Pri pohlavnom styku sa spermie dostávajú z penisu cez
pošvu a maternicu do vajíčkovodu a dosahujú
vajíčko.
V každom semenníku sa denne vytvorí okolo 50 miliónov spermií.
Menštruácia sa opakuje približne raz za 28 dní. Krvácanie trvá približne 4 až 5 dní.
Spermia sa pomocou bičíka pohybuje smerom k vajíčku.
Uvoľniť sa môže až 300 miliónov spermií, ale iba
niekoľko sto sa dostane k vajíčku a len jedna ho môže
oplodniť.
Dievčatám sa menštruačný cyklus začína v
puberte. Každý mesiac uvoľnia vaječníky jedno
vajíčko. Najvhodnejší čas na oplodnenie
vajíčka je medzi 14. a 18. dňom menštruačného
cyklu.
V 4. týždni života nie je zárodok väčší než zrnko ryže. Má hlavu a chvost.
V 16. týždni matka cíti kopanie dieťaťa.
Do 20. týždňa má plod obočie a nechty.
Plod rastie vo vnútri maternice. Kyslík a potravu
prijíma cez pupočnú šnúru. Do 12.
týždňa sa už podobá na človeka a na rukách a
nohách má prsty. V 28. týždni smeruje hlavou
nadol. V 38. týždni je plod pripravený na pôrod.
Keď je dieťa pripravené na pôrod, krček maternice sa
predĺži a otvorí. Dieťa sa tlačí von, začne dýchať
a vtedy sa prestrihne pupočná šnúra.
Hneď ako sa dieťa narodí, mocne nasaje vzduch do pľúc a
začne dýchať. Pupočná šnúra sa potom
prestrihne a zostane po nej malé znamienko – pupok.
Identické dvojčatá pochádzajú z
jedného vajíčka. Jeho rozdelením vznikli dva plody.
Dieťa má v porovnaní so svojím telom veľkú
hlavu. Potrebuje veľký mozog, aby sa naučilo spoznávať
okolie a odpovedať na podnety.
V 12 mesiacoch začína batoľa stáť a robiť pár krokov s cudzou pomocou.
Do šiesteho mesiaca sa pôrodná hmotnosť dieťaťa zdvojnásobí a dieťa sa vie posadiť.
Počas prvých dvoch rokov života rastú deti veľmi rýchlo.
Od tretieho do desiateho roku života je rast pomalší. Nový šprint nastane v puberte.
Chlapci môžu rásť až do 23. roku života.
Väčšina dievčat dosiahne maximum rastu do 20. roku života.
Vedci stále nemôžu prísť na to, prečo ženy prežívajú mužov v priemer o 8 rokov.
Ako vyzeráme a aký je tvar nášho tela,
závisí od procesu starnutia. Rastieme približne do veku
20 rokov. Počas starnutia trvá obnova poškodených
častí dlhšie.
DNA molekula vytvára chromozómy. Niektoré z nich
nadobúdajú tvar písmena X, keď sa samy množia. DNA
je pevne uzatvorená vo vnútri chromozómov.
Máme 22 párov chromozómov a jeden osobitý pár, ktorý nám určuje pohlavie.
Žiadne dve osoby nie sú úplne rovnaké, čo sa týka zovňajšku aj osobnosti.
Približne 18 % nášho tela sa skladá z
uhlíka, rovnakého prvku, ktorý je v diamante alebo
tuhe v ceruzke.
Medzi farboslepými ľuďmi je viac mužov ako žien, v pomere asi 12:1. len jedna žena z 250 žien je takto postihnutá.
Mozog je chránený lebkou. Najväčšiu časť tvorí cerebrum (veľký mozog).
Rozličné časti mozgu spracovávajú rôzne druhy informácií.
Náš mozog je taký dôležitý, že mu
srdce dodáva štvrtinu všetkej krvi. Kapacita mozgu
uchovávať informácie je obdivuhodná. 80
ročný starec si môže pamätať s veľkou presnosťou
udalosti, ktoré sa udiali počas jeho detstva. Vedci doteraz
nezistili, ako je vyše 10 miliárd buniek schopných
dosiahnuť taký výkon.
Ľudský mozog váži asi 1,4 kg, čo je približne 2,5 % hmotnosti.
Do piateho roku života dosiahne detský mozog 90 % hmotnosti.
Mozog má tvar asi ako karfiol.
Mozog má 14 miliárd nervových buniek.
Povrch vonkajšej časti mozgu (oblasť myslenia) je veľký
ako strana novinového papiera, no celá pokrčená.
Sivá hmota je časť mozgu a miechy, ktorá obsahuje nervové bunky.
Delfíny majú schopnosť naučiť sa aj veľmi
komplikované úlohy a komunikovať so svojimi druhmi.
Dajú sa vycvičiť tak, aby vydávali zvuky podobné
ľudským slovám. Niektorí vedci si myslia, že
delfíny sú schopné naučiť sa aj základy
ľudskej reči.
Hrať dobre šach znamená používať stratégiu.
Hráč si musí naplánovať možné kroky dopredu
a vypočítať si výsledok každého ťahu.
V angličtine existuje asi 600 000 slov.
Priemerný človek používa menej ako 10 000 slov.
Na svete existuje okolo 5 000 jazykov. Najpoužívanejší je čínsky, druhým je anglický.
Dr. Harold Williams (1876-1928) z Nového Zélandu hovoril 58 jazykmi.
Deti vedia vytvoriť každý zvuk používaný v
ktoromkoľvek jazyku na svete. Ale naučia sa rozpoznávať a
používať iba zvuky, ktoré počujú
najčastejšie.
Extrovert je ten, kto sa nebojí vystupovať na verejnosti a zamiešať sa medzi iných ľudí.
V spánku dýchame pomalšie a srdce nebije tak
rýchlo. Polohu tela zmeníme za noc asi 40-krát a
¼ času presnívame.
Väčšina ľudí spí v priemere 8 hodín denne. Takže počas života prespí asi 20 rokov.
Naše telo sa regeneruje a rastie počas 3-4 hodinovej
periódy hlbokého spánku, ktorý sa
nazýva aj ortodoxný spánok.
Snívame vtedy, keď sa nám pohybujú oči pod viečkami.
Niektorí ľudia kvôli chorobnej nespavosti nespali poriadne už niekoľko rokov.
Bábätká spia väčšinu času, pretože potrebujú rýchlo rásť.
Keď sme chorí, spíme viac, pretože naše telo si potrebuje oddýchnuť.
Sny môžu byť hrozivé alebo smutné, ale to
všetko sa odohráva iba vo vnútri našej
hlavy. Desivý sen sa volá nočná mora. Vo sne
môžeme plakať a pritom spať. Taktiež môžeme počas
spánku cítiť, že sa nemôžeme pohnúť,
kým sa nezobudíme.
Štyri z piatich snov sú farebné, ale ľudia ich interpretujú ako čiernobiele.
Ako sny starnú, strácajú farbu. Ak sa
zobudíš 10 minút po snívaní,
nebudeš si nič pamätať.
Aj zvieratá snívajú. Psy vyzerajú ako keby lovili a vydávajú pritom rôzne zvuky.
Neodôvodnený strach sa nazýva fóbia.
Niektorí ľudia sa boja aj otvorených priestranstiev (agrofóbia).
Niektorí sa boja uzavretých priestranstiev (klustrofóbia).
Niektorí sa boja pavúkov (arachnofóbia), aj napriek tomu, že vedia, že im pavúk nič nespraví.
Cvičením sa posilňujeme a udržiavame si zdravie. Existuje veľa spôsobov, ako sa udržať v dobrej fyzickej forme.
Pravidelná zubná prehliadka pomáha udržať si
zdravé zuby, ďasná a pery. Ak sa problém
zachytí včas, dá sa ľahko napraviť.
Prejedanie spôsobuje nadváhu. Ľudia sa zvyčajne
pokúšajú znížiť svoju hmotnosť
obmedzením tukov a cukrov. Pomáha aj pravidelná
strava a cvičenie.
Rozličné jedlá obsahujú rôzne
vitamíny a minerálne látky. Pestrá strava
nám dodá dostatok vitamínov a minerálnych
látok, ktoré telo potrebuje.
Čistenie zubov po jedle a používanie dentálnej nite
pomáha udržiavať zuby a ďasná čisté a
zdravé.
Základné zásady hygieny nás môžu
ochrániť pred infekčnými chorobami. Jedlo treba
chrániť pred muchami a myšami, ktoré
prenášajú choroboplodné baktérie.
Baktérie sú všade okolo nás, no
väčšina nám neublíži. Baktérie
salmonely sú však vo všeobecnosti príčinou
otravy jedla.
Lymfatický systém nás ochraňuje pred
choroboplodnými zárodkami. Tie sa
prenášajú vzduchom, vodou, zvieratami a hmyzom.
Krv obsahuje biele krvinky, ktoré bojujú s chorobami.
Lekári a sestričky používajú sterilné
rukavice a nástroje. Zakrývajú si spodnú
časť tváre, aby nevdychovali alebo nevydychovali
choroboplodné zárodky.
Chirurgovia využívajú moderné metódy asepsy
(zničenie zárodkov sterilizáciou) a anestézie.
Každým rokom sa zdokonaľujú.
RTG lúče sú vysokofrekvenčené vlny, ktoré
prechádzajú cez väčšinu živých
tkanív, nie cez tuhšie, ako je kosť.
Prvý človek, ktorý urobil podrobnú pitvu
ľudského tela, bol Vesalius (1514-1564), lekár,
ktorý sa narodil v Belgicku a učil anatómiu v Taliansku.
Anglický fyzik William Harvey (1578-1657)objavil krvný obeh.
V roku 1771 v Anglicku zaviedla pani Mary Wortley Montagu očkovanie
proti kiahňam. V Číne bolo očkovanie známe už od 10.
storočia.
Prvé anestetikum bol oxid dusitý – rajský
plyn“. Pacient bol pri vedomí ale necítil bolesť.
V roku 1846 americký zubný lekár William Morton prvý použil éter ako anestetikum.
Prvá transplantácia srdca sa uskutočnila v roku 1967. Vykonal ju Dr. Christian Barnard z JAR.
Pri CT vyšetrení prechádzajú cez pacienta
RTG lúče z rozličných uhlov. Počítačový
obrz potom ukazuje „rezy“ telom.
Vďaka modernej medicíne možno nahradiť viaceré časti tela.
Lieky sa užívajú viacerými spôsobmi: ústami, kožou alebo injekciou do žily.
Diabetici nedokážu premieňať cukor na energiu kvôli
nedostatku inzulínu, preto si musia tento hormón pichať
injekciou.
Čaj obsahuje drogu kofeín. Kofeín sa nachádza aj v
káve a cole. Tak ako iné stimulujúce látky,
aj kofeín je návykový.
Aj alkohol je droga. Pitie väčšieho množstva alkoholu
ovplyvňuje úsudok, koordináciu, správanie a
poškodzuje telo.
Chinín bol prvý účinný liek proti
malárii. Získava sa z kôry stromu
chinínovníka v Južnej Amerike.
Mnohé rastliny obsahujú látky, ktoré sa môžu použiť ako liek proti chorobám.
Pri akupunktúre sa do určitých bodov vpichujú
ihly. Táto staroveká forma liečby prišla z
Číny a teraz sa uplatňuje aj v modernej západnej
medicíne.
Židovské jedlo musí byť kóšer, to
znamená, že sa musí pripravovať podľa židovského
zákona. Mäso sa často solí a pečie, no nesmie sa
jesť s mliečnymi výrobkami.
Reflexná metóda je založená na teórii, že
všetky časti tela zodpovedajú oblastiam na dlaniach a
chodidlách nôh. Reflexná masáž týchto
zón pomáha uvoľniť bolesť, zredukovať stres a zdokonaliť
obeh.
Aromaterapia sa používa pri liečbe fyzických
problémov a stresov vtieraním rastlinných olejov
do tela.
Chiropraxia je manipulácia s chrbticou a inými časťami
tela. Zakladá sa na myšlienke, že bolesti,
napríklad bolesti chrbta, zapríčiňuje nervový
systém.
Rastlinná medicína sa používa tisíce rokov.
Rôzne liečivé rastliny sa zbierajú v prírode
alebo sa pestujú pre liečivé účinky.
Odborníci na rastliny sa volajú herbaristi.
Holistická medicína sa zakladá na
myšlienke, že zdravie ovplyvňuje viacero faktorov –
genetika, výživa, rodinné vzťahy, stres v práci a
podobne.
Homeopatia je založená na myšlienke, že látky,
ktoré produkuje určitý symptóm u zdravého
človeka, môžu liečiť symptómy chorého človeka.
Podávajú sa nízko zriedené
účinné látky.
*
Namíbijská púšť patrí medzi najsuchšie v Afrike.
Lode prevážajú po Níle tovar a cestujúcich.
Táto mohutná rieka je po tisícročia životnou silou
Egypta.
Tak ako všetky rieky, aj Níl je ťažké zmerať,
pretože jeho tok sa neustále mení. Jeho dĺžka je
približne 6 670 km.
Rieka Tugela sa rúti v sérii vodopádov,
vytvára pritom veľkolepý prírodný
úkaz.
Zasnežený vrchol Kilimandžára vidno z diaľky. Vrch sa
týči nad šírou rovinou, kde sa potulujú
slony a mnoho ďalších zvierat.
Stred Madagaskaru tvorí náhorná plošina. Na
juhu a na východe sa nachádzajú nížiny.
Mnoho pôvodných lesov na ostrove bolo
vyrúbaných.
Na ostrove Madagaskar je taký zvyk, že ženích musí
svojej vyvolenej predniesť reč. Ak nie je dobrá, musí
zaplatiť pokutu a začať odznova.
Autralopithecus, bytosť podobná človeku, žila v Afrike pred 4
miliónmi rokov a ako nástroje používala
pravdepodobne palice a kamene.
Viktóriine vodopády patria k najväčším
pozoruhodnostiam na svete. Voda valiaca sa do priepasti vytvára
mračná drobných kvapiek.
Nedostatok vody je veľkým problémom v niektorých
afrických krajinách, napríklad v Etiópii.
Kočovníci často nosia vodu so sebou.
Na Sahare môže piesok rozvírený vetrom
zošúchať z auta farbu ako obrovský hárok
brúsneho papiera.
Púšťoví kočovníci ako Tuaregovia
putujú z miesta na miesto so svojimi zvieratami. Vedia, kde
nájdu jedlo a vodu.
Rozloha Afriky je 30 313 000 km2.
Počet obyvateľov Afriky je približne 750 miliónov.
Počet krajín v Afrike je 53.
Najväčšie jazero v Afrike je Viktóriino jazero s rozlohou 69 484 km2.
Najvyšší vrch Afriky je Kilimandžáro s výškou 5 895 m n. m.
Najväčšou krajinou Afriky je Sudán.
Najľudnatejšou krajinou Afriky je Nigéria.
Najväčším mestom Afriky je Káhira.
Najstarším národom žijúcim v Afrike
sú Etiópčania, ktorí tu žijú
nezávisle už 2 000 rokov.
Benin je známy svojím umením, ako napríklad
bronzovou plastikou kráľa a dvoch kľačiacich postáv.
Africkí umelci ovplyvnili tvorbu moderných
západných umelcov, napríklad Picassa.
V marockej garbiarni robotníci namáčajú a
ošetrujú zvieracie kože, aby z nich získali usne.
Spracúvanie koží je špinavá práca.
Priehrada Kariba bola vybudovaná, aby zabezpečovala zdroj
energie pre Zambiu a Zimbabwe. Za priehradou sa nachádza jazero
Kariba.
Káhira je najväčšie africké mesto. V
súčasnosti sa rozrástla rýchlym tempom o
mnohé moderné budovy. Tie tvoria zaujímavý
kontrast s tradičnými bazármi a kaviarňami.
Afrika vyváža naftu, zlato, diamanty a iné nerasty ako napríklad kobalt.
Južná Afrika je najväčším výrobcom zlata.
Medzi plodiny, ktoré sa pestujú v Afrike, patrí
obilie, kakao, kasava, palmové orechy, vanilka, sladké
zemiaky, banány, káva, bavlna, kaučuk, cukor a čaj.
Afričania chovajú 2/3 zo všetkých tiav na svete.
Afričania chovajú 1/3 všetkých kôz na svete. V hojnom počte chovajú aj dobytok a ovce.
V Afrike sa nachádza asi ¼ svetových lesov.
Približne 40 % afrického priemyselného tovaru sa vyrába v Južnej Afrike.
Ázia je najväčší kontinent. Nachádza
sa tu Rusko, najväčšia krajina, taktiež aj Čína a
India, dve krajiny s najvyšším počtom obyvateľov.
Niektoré vrchy sa zmenšujú, časom celkom
zaniknú. Himaláje sú čoraz vyššie,
pretože sú vytláčané pohybom zemskej kôry.
V Mŕtvom mori môžete plávať a čítať pri tom noviny.
Je to spôsobené tým, že voda je neobyčajne
slaná a nadnáša viac ako v iných moriach.
Rozloha Ázie je 44 380 400 km2.
Počet obyvateľov Ázie je približne 3,9 miliardy.
Počet krajín v Ázii je 49.
Najdlhšia rieka Ázie je Jang-c’-ťiang s dĺžkou 6 300 km.
Najväčším jazerom Ázie je Kaspické more s rozlohou 438 695 km2.
Najvyšším vrchom Ázie je Mount Everest s výškou 8 848 m n. m.
Najväčšou krajinou Ázie je Rusko, ktoré siaha až do Európy.
Ázijskou krajinou s najvyšším počtom obyvateľov je Čína.
Najväčším mestom Ázie je Tokio.
Tonlesap je veľké jazero v Kambodži. Ľudia z tejto oblasti
využívajú rieky a jazerá na prepravu a rybolov.
Niektorí ľudia nazývajú Tibet strechou sveta, je
to preto, že je tak vysoko. Tibet bol kedysi slobodnou krajinou, ale v
súčasnosti je pod kontrolou Číny.
Vrch Fudži je na vrchole pokrytý snehom, ktorý sa v lete
topí. Vrchol býva často zahalený oblakmi.
Maledivy tvorí reťaz ostrovov na koralových
útesoch v Indickom oceáne, južne od indického
subkontinentu.
Najmenšie ázijské krajiny sú veľmi
malé, napríklad Bahrajn. Jeho rozloha je len 622 km2.
Aj keď v celej Číne žije viac ako miliarda obyvateľov,
väčšinu krajiny tvoria púšte alebo hory s
malým počtom obyvateľov.
Všetky veľké svetové náboženstvá ako
je judaizmus, kresťanstvo, hinduizmus, islam, a budhizmus vznikli v
Ázii.
Obyvatelia Ázie rozprávajú mnohými jazykmi. V Indii existuje stovky miestnych dialektov.
K najviac prosperujúcim krajinám v Ázii
patrí Saudská Arábia, ktorá má
veľké zásoby ropy, a priemyselné krajiny ako je
napríklad Japonsko, Južná Kórea, Thajsko a
Singapur.
Indonézia sa rozkladá na viac ako 13 000 ostrovoch.
Cestovanie na saniach so sobím záprahom je dobrý
spôsob, ako sa pohybovať po Kamčatke, ktorá je na
Sibíri. Sú tu dlhé a studené zimy.
Niektoré ázijské mestá sú
preľudnené. Mnohí ľudia žijú vo vysokých
mrakodrapoch, do ktorých sa zmestí mnoho ľudí do
malého priestoru.
Skalný chrám v Jeruzaleme je moslimským
svätostánkom. Toto mesto je posvätné pre
moslimov, židov a kresťanov.
Dubaj patrí k Spojeným arabským emirátom, ktoré sú bohaté na ropu.
Najväčšia čerpacia stanica na svete sa nachádza v
Džidde, v Saudskej Arábii. Je na nej viac ako 200 čerpadiel.
Veľký čínsky múr bol budovaný
spájaním starých stien s novými. Na stavbe
tohto múru pracovali tisíce robotníkov.
Staničný personál v Tokiu v Japonsku tlačí cestujúcich do preplnených vlakov.
Budhov park v Laose je známy svojimi sochami. Tento park sa nachádza neďaleko hlavného mesta Vientiane.
Veľa ľudí je presvedčených, že Tádž Mahál
je najkrajšou stavbou sveta. Prichádzajú si ju sem
pozrieť turisti z mnohých krajín.
Obyvatelia Japonska a Číny jedia paličkami.
Najpopulárnejším športom v Japonsku je baseball.
V niektorých ázijských krajinách je možnosť
voziť sa v rikši – taxík, ktorý ťahá
cyklista.
Indická hudba znie inak ako západná, pretože využíva iné stupnice.
Na Bali tanečníci vyjadrujú príbehy bez slov, spoliehajú sa pritom na pohyby.
Medzi vzácne ázijské zvieratá patrí
panda veľká, leopard snežný a nosorožec indický.
K charakteristickým prírodným črtám
Severnej Ameriky patria Skalnaté vrchy, Veľké
kanadské jazerá, Veľké roviny a rieky
(napríklad Mississippi).
Julianehaab je prístav v južnom Grónsku. Ľad pokrýva viac ako 80 % celého ostrova.
Pionieri zistili, že je namáhavé prejsť Údolím smrti, pretože je veľmi horúce a bez vody.
Návštevníci evergladských močiarov sa
môžu na člnoch vybrať na výlet pozrieť si
aligátorov a iné divo žijúce zvieratá.
Prieplav Sv. Vavrinca je jedným z hlavných
dopravných uzlov v Severnej Amerike, ktorý slúži
na prepravu produktov a surovín.
Floridského aligátora je možné si pomýliť s
plávajúcim brvnom, pokým neotvorí papuľu.
Aligátory sú však neškodné,
pokým sa necítia byť ohrozené.
Rozloha Severnej Ameriky je 24 211 000 km2.
Počet obyvateľov Severnej Ameriky je 458 000 000.
Počet krajín v Severnej Amerike je 23 (aj so Strednou Amerikou a Karibikom).
Najdlhšou riekou Severnej Ameriky je Mississippi, má dĺžku 3 779 km.
Najväčším jazerom Severnej Ameriky je Horné jazero s rozlohou 82 103 km2.
Najvyšším vrchom Severnej Ameriky je Mt. McKinley
na Aljaške, má výšku 6 194 m n. m.
Najväčšou krajinou Severnej Ameriky je Kanada.
Krajinou v Severnej Amerike, ktorá má
najvyšší počet obyvateľov sú Spojené
štáty americké.
Najväčším mestom v Severnej Amerike je Mexiko City, v Mexiku.
Havajské ostrovy sú v súčasnosti jedným zo
štátov USA, aj keď ležia v Tichom oceáne. Tvoria
ich vysoké sopečné pohoria, ktoré sa týčia
z mora.
Mississippský parník má ploché dno, takže
neuviazne na piesčitých brehoch. Kedysi parníky
slúžili na prepravu cestujúcich a nákladu po
rieke. Dnes vozia turistov.
Kuba je dlhý, úzky ostrov, ktorého severné pobrežie obmýva Atlantický oceán.
Prezident Spojených štátov žije v Bielom dome vo
Washingtone D.C. Budova získala svoju farbu po tom, čo ju
vypálila Britská armáda v roku 1914 a
zadymené steny boli vybielené.
Eskimák je pôvodné americké slovo,
ktoré znamená „ten kto je surové
mäso“.
Námestie Times Square v New Yorku so svojimi žiarivými
svetlami a žltými taxíkmi patrí k
charakteristickým črtám mesta.
Kamenný Chacmool, alebo posol bohov, bol používaný pri obetných obradoch.
Mexičania oslavujú Deň smrti. Na túto príležitosť
si vyrábajú maľované papierové kostry,
ktoré majú aj sombréra.
Najpopulárnejším športom v Mexiku je
futbal. Mexičania majú v obľube aj býčie zápasy.
Obľúbeným jedlom v Newfoundlande v Kanade je
plutvový koláč, ktorý je pripravený z
rýb, nie z tuleňov.
Prví ľudia, ktorí sa usadili v Severnej Amerike prišli z Ázie pred 30 000 rokmi.
Prví známi Európania, ktorí
navštívili Severnú Ameriku, boli Vikingovia,
približne okolo roku 1000.
Spojené štáty americké sú
štvrtou najväčšou krajinou na svete, po Rusku,
Kanade a Číne.
Národným vtákom USA je orliak bielohlavý,
ktorý je znázornený na Veľkej pečati,
oficiálnom znaku USA.
Medzi prírodné bohatstvá Južnej Ameriky
patrí rieka Amazon a dažďový prales v povodí tejto
rieky, taktiež aj trávnaté Pampas a pohorie Kordilery,
ktoré sa tiahne západom kontinentu.
V púšti Atacama v Chile nepršalo 400 rokov. V roku 1971 začal znenazdajky padať dážď.
La Paz v Bolívii drží rekord najvyššie položeného hlavného mesta na svete.
Rozloha Južnej Ameriky je 17 817 000 km2.
Počet obyvateľov Južnej Ameriky je približne 325 miliónov.
Počet krajín v Južnej Amerike je 12.
Najdlhšou riekou Južnej Ameriky je rieka Amazon s dĺžkou 6 448 km.
Najväčším jazerom Južnej Ameriky je Maracaibo s rozlohou 13 512 km2.
Najvyšším vrchom Južnej Ameriky je Aconcagua v
Argentíne, má výšku 6 959 m n. m.
Najväčšou krajinou Južnej Ameriky je Brazília.
Krajinou Južnej Ameriky s najvyšším počtom obyvateľov je Brazília.
Najväčším mestom Južnej Ameriky je Sao Paulo v Brazílii.
Amazonský prales je bohatý na rastliny a
živočíchy. V každom kúte pralesa sa hemží život,
od tmavého prízemia až po slnkom zaliate vrcholy stromov.
Gaučovia na nížinách Argentíny sa starali o veľké stáda dobytka. Jazdili na koňoch.
Väčšina Južnej Ameriky je riedko osídlená,
ale mestá ako je Sao Paulo sa rýchlo
rozvíjajú a žije v nich veľa chudobných
ľudí v ošarpaných chatrčiach.
Peru a Chile patria medzi najsuchšie miesta na svete.
Hoornov mys na výbežku Južnej Ameriky sa nachádza len 970 km od Antarktídy.
V Južnej Amerike je najpoužívanejším jazykom
španielčina, v Brazílii sa však hovorí po
portugalsky.
V Amazone je 20 % svetovej zásoby sladkej vody.
Titicaca v Bolívii je najvyššie položeným
jazerom na svete, po ktorom plávajú člny. Leží v
nadmorskej výške 3 821 m.
Amazonský dažďový prales je väčší ako
ostatné dažďové pralesy v Afrike a Ázii.
Zrúcaniny pevnosti Inkov Machu Picchu objavil americký archeológ v roku 1911.
Mapa Európy ukazuje, že svetadiel je obmývaný
morami z troch strán. Jeho charakter formujú
horské masívy, ako napríklad Pyreneje, Alpy,
Karpaty a Ural. Známymi európskymi riekami sú
Dunaj, Rýn a Volga.
Rozloha Európy je 10 534 600 km2.
Počet obyvateľov Európy sa pohybuje okolo čísla 710 miliónov.
Počet krajín v Európe je 45.
Najdlhšou riekou Európy je Volga s dĺžkou 3 531 km.
Najväčším jazerom Európy je Ladožské jazero v Rusku, má rozlohu 17 703 km2.
Najvyšším vrchom Európy je Elbrus s výškou 5 633 m n. m.
Najväčšou krajinou Európy je Rusko
(väčšia časť sa nachádza v Ázii), alebo
Ukrajina.
Najväčším mestom Európy je Moskva, v Rusku.
Laponci ešte stále chovajú soby. Títo
otužilí ľudia zapriahajú zvieratá, aby ťahali sane
cez zasneženú zem
Taliansko svojim tvarom pripomína čižmu. Na severe krajiny je
chladnejšie ako na juhu a je tu aj viac priemyselných
centier.
Ostrovy Sicília a Sardínia patria k Taliansku.
Precestovať Rusko vlakom trvá osem dní. Keď idú
deti v Moskve do školy, deti vo Vladivostoku idú už zo
školy domov.
Vatikán v Ríme je najmenším štátom na svete.
Približne osmina obyvateľov sveta žije v Európe.
Európa bola pomenovaná podľa Európy, princeznej z gréckej mytológie.
Fínsko je krajina v Škandinávii. Laponsko tvorí severnú časť krajiny.
Šikmá veža v Pise je jednou zo svetových
kuriozít. Stavitelia musia vyriešiť problém, ako
ju uchovať neporušenú aj keď sa nakláňa.
Michelangelova socha Dávida patrí ku klenotom umenia, ktoré môžeš obdivovať vo Florencii.
V Nórsku sa nachádza kostol, ktorý je starý skoro tisíc rokov, postavili ho Vikingovia.
Austrália je najväčšia pevnina v oblasti ostrovov v
Južnom Tichomorí. Nachádzajú sa tu tisíce
ďalších ostrovov.
Pichľavý hruškovitý kaktus privezený do
Austrálie sa veľmi rýchlo rozšíril.
Nakoniec ho však húsenice moľov zlikvidovali.
Dno Eyrovho jazera tvorí hrubá vrstva soli. Soľ sa
zoskupuje do hrúd a vzorov na povrchu jazera, ktoré je
zvyčajne vyschnuté.
Hoci západný svet nepoznal Austráliu, existovala v
starých mýtoch. Terra Australis sa objavovala na
starých mapách ako veľké územie ešte
predtým, ako ju Európania objavili.
Hoci je v Austrálii príliš teplo na to, aby sa tu
udržal sneh, na vrchu Feathertop, jeden zo štítov ležiaci
južne od Veľkého predelového pohoria, je to možné,
pretože je dostatočne vysoký.
Gejzír neďaleko Rotoruy na Novom Zélande vystrekuje paru
a vodu. Tieto stĺpy vody vytvára sopečná energia.
V čistých teplých vodách okolo
tichomorských ostrovov sa darí koralovým
útesom. Mnohé ryby a rastliny žijú na nich, alebo
v ich blízkosti. Je tu pre ne bezpečne a dostatok potravy.
Rozloha Australoázie je 8 510 000 km2.
Počet obyvateľov Australoázie je okolo 27 000 000.
Počet krajín Australoázie je 11.
Najdlhšou riekou Australoázie je Murray, má dĺžku 2 589 km
Najväčším jazerom Australoázie je Eyrovo jazero v Austrálii, má rozlohu 9 583 km2.
Najvyšším vrchom Australoázie je Mt.
Wilhelm (Papua-Nová Guinea). S výškou 4 509 m n. m.
Najväčšou krajinou Australoázie je Austrália.
Krajinou s najvyšším počtom obyvateľov v Australoázii je Austrália.
Najväčším mestom Australoázie je Sydney.
V Austrálii žije mnoho vačkovcov. Medzi ne patria kengury, koaly, vačice, vombaty, krtovce a mravcožrúty.
Netopiere boli jediné cicavce na Novom Zélande,
predtým ako Európania doviezli ovce, dobytok a iné
domáce zvieratá.
Jedna zo zaujímavostí na Veľkonočnom ostrove sú
záhadné kamenné hlavy. Je ich tu asi 600 a
sú vytesané zo sopečnej horniny.
Námorníci z Polynézie preskúmali
rozľahlý Tichý oceán v drevených kanoe.
Predkovia Maorov prišli na Nový Zéland v kanoe asi
pred 1000 rokmi.
Zástava USA má hviezdu za každý štát
(50) a 13 pruhov za 13 pôvodných britských
kolónií.
Každá krajina má národnú hymnu. Je to
slávnostná pieseň, ktorou sa vyjadruje úcta ku
krajine a k jej histórii.
Okrem USA aj iné krajiny používajú pre svoju menu názov dolár.
Japonsko ako jediná krajina používa názov pre svoju menu jen, podobne Poľsko má zlotý.
Ako prví začali papierové peniaze používať
Číňania, asi v 9 storočí nášho letopočtu.
V Brazílii 20 % najbohatších obyvateľov
zarába 28-krát viac ako najchudobnejších 20
% obyvateľov.
Starí Gréci boli prvým národom, ktorý sa pokúšal o demokraciu, čiže hlas ľudu.
Mestský štát Vatikán je centrom
správy rímsko-katolíckej cirkvi. Nachádza
sa tu veľký kupolový Chrám sv. Petra.
Najväčšou sakrálnou stavbou na svete je
hinduistický chrám z 12. storočia v Angkore v Kambodži.
Má 60-krát väčšiu rozlohu ako Chrám
sv. Petra v Ríme.
V roku 803 remeselníci dokončili sochu Budhu v skalách
neďaleko Lešanu v Číne. Socha je taká
veľká, že dvaja ľudia jej môžu sedieť na jednom nechte na
jej nohe.
Pred obriezkou dostáva židovský chlapec ponaučenie od rabína. Obriezka znamená vstup do dospelosti.
Židia boli prví, ktorý verili v jedného boha nazývaného Jahve.
V starom čínskom náboženstve taoizme je veľa bohov. Niektorí z nich sú slávni ľudia.
Hinduisti majú jarný sviatok, ktorý
nazývajú Holi. Ľudia zapaľujú vatry a hádžu
na seba farebný prášok.
Vianočné stromčeky sú spomienkou starých
osláv zimného slnovratu a stali sa súčasťou Vianoc.
Francúzske deti sa tešia na večeru 6. januára.
Vraví sa, že v ten deň prišli traja králi z
Východu pozrieť malého Ježiška.
Na veľký piatok si kresťania pripomínajú Ježišovu smrť na kríži.
Číňania tancujú v kostýmoch draka na oslavu Nového roka.
Moslimovia sa modlia každý deň, niekedy aj 5-krát za deň, sú pritom obrátení k Mekke.
Od roku 1941 sa Deň vďakyvzdania v USA slávi štvrtý štvrtok v novembri.
V ortodoxných cirkvách je Veľká noc dôležitejšia ako Vianoce.
Boxing day je 26. december, v niektorých krajinách je tento deň sviatkom. Je to deň dávania darčekov.
Škóti na Silvestra oslavujú Hogmanay.
1. apríl je dňom bláznov, vtedy je čas robenia žartov, ale iba dopoludnia.
Deň sv. Valentína, 14. február, je dňom zamilovaných.
Japonci sa zdobia kvetmi na oslavu Budhovho narodenia.
*
Lode Magalhãesa oboplávali cíp Južnej
Ameriky a brázdili Tichý oceán. Tí, čo
prežili sa nakoniec preplavili cez Indický oceán až domov.
Nevieme mávať rukami tak rýchlo, aby sme mohli lietať ako
vtáky. Máme veľmi slabé svaly na rukách.
Ľudia sa však márne pokúšali napodobňovať
vtáky v časoch, keď ešte nebolo vynájdené
lietadlo.
Bratia Wrightovci si sami zostrojili aeroplán Flyer. Prvý let trval iba 12 sekúnd.
Louis Blériot preletel Lamanšský prieliv v
lietadle, ktoré sám navrhol a zostrojil. Týmto
letom sa preslávil aj v Británii aj vo Francúzsku.
V roku 1958 americká ponorka Nautilus, prvá ponorka na
jadrový pohon, na plavbe z Beringovej úžiny na Island
preplávala priamo pod severným pólom. Plavba
trvala štyri dni.
Prvú výpravu polárnikov, ktorá dosiahla
južný pól, viedol Roald Amundsen, ktorý bol
nórskeho pôvodu. Sane im ťahali psy husky a južný
pól dosiahli v decembri 1911.
Ruský kozmonaut Jurij Gagarin obletel Zem v kozmickej lodi Vostok.
Novozélanďan Edmund Hillary a Nepálec Norgay Tenzing ako prví zdolali Mount Everest.
Cestovatelia, ktorí sa vydali naprieč Austráliou, použili
ťavy. Tieto púšťové zvieratá prežijú
v horúcich, suchých podmienkach austrálskeho
vnútrozemia.
V roku 1993 Nór Erling Kagge sám zdolal južný pól.
Od roku 1979 do roku 1982 polárnici absolvovali cestu na
južný pól a späť do Londýna – čo je
dokopy viac ako 56 000 km.
Najdlhšiu zaznamenanú trasu 2 938 km preplával
človek po rieke Mississippi v roku 1930. plavec strávil vo vode
742 hodín.
Prvý európsky moreplavec, ktorý uvidel
Indický oceán, bol Portugalec Bartolomeu Diaz. V roku
1487 plával k južnému cípu Afriky.
Okolo roku 800 Maurovia preplávali v kanoe z Polynézie na Nový Zéland.
Kolumbus sa vydal na troch plachetniciach cez Atlantik. Cesta do Nového sveta trvala 30 dní.
Za čias Krištofa Kolumba sa verilo, že Zem je plochá
doska. Ľudia si mysleli, že Kolumbus sa dostane na svojej plavbe na
okraj tejto dosky a spadne z nej.
Marco Polo sa vypravil po starodávnych obchodných
cestách do Ázie, do Číny. Cestovatelia išli
na koňoch a ťavách cez hory a cez púšte.
James Cook navštívil tichomorské ostrovy, kde
domorodci prišli privítať jeho loď vo veľkom kanoe.
Aztékovia z Mexika si mysleli, že Cortéz je boh s bledou pleťou a privítali ho darmi.
Keď sa Magalhães v roku 1519 vydal na plavbu, velil 277 mužom.
Z plavby Magalhãesa v roku 1915 sa domov vrátila v roku 1922 len jedna loď s 19 mužmi.
Prvý Európan, ktorý uvidel Tichý
oceán, bol Španiel Vasco Nuñsez de Balboa, keď v
roku 1513 prešiel Panamu z atlantického pobrežia až po
jej tichomorské pobrežie.
Európania prišli do Severnej Ameriky pred Kolumbom. Bolo
to okolo roku 1000, keď sa Viking Leif Eriksson preplavil z
Grónska na Newfoundland.
Ibn Battúta bol taký slávny, že ho vítali
všade, kam prišiel. O svojich potulkách po svete
napísal bestseller.
Vikingovia, ktorí sa vylodili vo Vinlande, dúfali, že to
bude vhodné miesto na osídlenie, a postavili si tam
nové domovy.
Malá ponorka Trieste v roku 1960 prekonala rekord v
potápaní. Na palube boli dvaja ľudia, ktorí sedeli
v kabíne na spodnej časti plavidla.
Marco Polo mal len 17 rokov, keď podnikol namáhavú cestu z Európy do Číny.
Livingstone bol prvý Európan, ktorý videl Viktóriine vodopády v Afrike.
Livingstone a ďalší bádatelia hľadali prameň Nílu.
V roku 1863 John Hanning Speke dokázal, že rieka Níl pramení vo Viktóriinom jazere.
Pri objavovaní nových svetov sa človek dostal najďalej na
Mesiac. V roku 1969 tu ako prví pristáli americkí
astronauti Neil Armstrong a Edwin Aldrin.
Dvaja Francúzi, bratia Vérendryovci, boli pravdepodobne
prvými Európanmi, ktorí v 40. rokoch 18. storočia
dosiahli Skalnaté vrchy.
Sacagawea znamená „Vtáčia žena“. Zajali ju
ako mladé dievča a predali obchodníkovi s
kožušinami, neskúr ju zamestnali Lewis a Clark.
Meriwetherovi Lewisovi a Williamovi Clarkovi pomáhala
Šošonka Sacagawea ako tlmočníčka pri stretnutiach
s Indiánmi.
Boudicca viedla povstalcov proti rímskym vojskám. Po
počiatočných úspechoch utrpeli keltskí Briti
porážku.
Keď Mohamed utekal z Mekky do Mediny, skryl sa pred svojimi
prenasledovateľmi v jaskyni, na ktorej potom pavúk utkal sieť.
Keď prenasledovatelia videli neporušenú pavučinu,
usúdili, že Mohamed nemúže byť v jaskyni.
Iulius Caesar bol najúspešnejším
rímskym vojvodcom. Jeho politickí odporcovia sa
obávali, že uchopí všetku moc, a preto ho
zavraždili.
Karol Veľký vládol najmocnejšej ríši v Európe.
Moslimovia verili, že archanjel Gabriel je Alahovým poslom.
Kráľ Ľudovít XIV. vládol zo svojho paláca
vo Versailles. Práve on schválil plány na
túto grandióznu stavbu, v ktorej sa konali
veľkolepé zábavy.
George Washington bojoval najskôr na strane Britov. Neskôr
proti nim, aby získal nezávislosť pre Spojené
štáty. Po vojne bol zvolený za prezidenta.
Henrich VIII. zúfalo túžil po synovi, ktorý by
vládol Anglicku po jeho smrti. Ak mu manželka neporodila syna,
alebo sa mu znepáčila, nemilosrdne sa jej zbavil.
Šalamún (asi od roku 1015 p. n. l. do roku 977 p. n. l.)
bol kráľ Izraela a je známy svojou múdrosťou.
Alfréd Veľký (849-899) bol kráľom Wessexu, je
najvýznamnejším anglosaským
panovníkom. Porazil Vikingov a podporoval vzdelanosť.
Džingischán (1162-1227) bol mongolským dobyvateľom,
zakladateľom najväčšej ríše na svete,
aká kedy existovala.
Akbar Veľký (1542-1605) bol indický panovník z
dynastie Veľkých Mogulov. Bol známy svojou
spravodlivosťou a náboženskou toleranciou.
Abraham Lincoln (1809-1865) bol od roku 1861-1865 prezidentom USA. Bol
za zrušenie otroctva a Úniu viedol k víťazstvu v
občianskej vojne.
Napoleon sa dostal k moci ako obranca Francúzskej
revolúcie proti vonkajším nepriateľom. Podarilo sa
mu získať ďalšie časti Európy pod nadvládu
Francúzska.
Franklin Roosvelt sa preslávil svojimi prejavmi k ľudu z
rozhlasu. Pre alianciu v 2. svetovej vojne navrhol názov
Spojené národy.
Matrin Luther King bol nebojácny bojovník za práva černochov.
Adolf Hitler sníval, že ovládne celý svet.
Zatiahol Nemecko do vojny a na jeho príkaz bolo
vyvraždených tisíce nevinných ľudí.
Sedem divov sveta opísali starovekí spisovatelia.
Cestovateľov udivovala ich veľkosť a nádhera. Pyramídy
patrili medzi najstaršie a najväčšie divy.
Alexander Veľký zašiel so svojim vojskom ďaleko na
východ do Indie. Za svojho krátkeho života nikdy neutrpel
porážku v boji.
Kleopatra žila vo veľkom blahobyte v Egypte. Bola potomkom jedného z Alexandrových slávnych vojvodcov.
Grécky filozof Aristoteles bol Alexandrovým hlavným učiteľom.
Kleopatra sa vydala za dvoch svojich bratov a delila sa s nimi o trón.
Kleopatra mala syna s Iuliom Caesarom a dvojčatá s Markom Antoniom.
Hadrianov val mal brány, kde rímsky vojaci kontrolovali
ľudí, ktorí prichádzali do provincie Britannia
alebo z nej odchádzali.
Mayovia zo Strednej Ameriky žuvali gumu. Táto guma sa volala
chicle a zbierali ju zo stromov sapodilla. Chicle sa stále
používa na výrobu žuvačiek.
Vládca Inkov Pachacuti viedol vojská v boji za rozšírenie svojej ríše.
Hannibalovo vojsko a bojové slony prekročili Alpy.
Starovekí Číňania stavali veľké mestá.
Vidiečania nosili na trh do miest zeleninu a domáce
zvieratá. Cestovateľov zo západu ohromili čínske
mestá a usporiadaný život, ktorý v nich
vládol.
Vikingovia boli obávanými bojovníkmi. Dávali sa najímať ako platení žoldnieri.
Väčšinu toho, čo vieme o starovekej Číne, sme sa
dozvedeli z čínskych hrobiek. Našli sa v nich
hlinené modely domov, vojakov a koní.
Svätá ríša rímska trvala až do
začiatku 19. storočia. Po období stredovek však už nebola
taká mocná.
Konfucius veril v poriadok, rodinu a dobrú vládu. Jeho
myšlienky mali veľký vplyv na život v Číne.
Huni patrili k mnohým „barbarom“, ktorí
napádali Rímsku ríšu. Rimania pokladali
týchto ľudí za necivilizovaných.
Lode Vikingov boli rýchle a dobre ovládateľné.
Prví usadlíci priviezli do Austrálie ovce. Dnes je
ich tam asi 147 miliónov, čo je takmer 9 násobne viac,
ako je obyvateľov Austrálie.
Kolonisti zamaskovaní za Indiánov hádzali čaj
dovezený z Veľkej Británie do mora. To bol začiatok
americkej vojny za nezávislosť.
Za 1. svetovej vojny plagáty vyzývali mužov, aby sa
prihlásili do armády. Mnohí z nich potom zahynuli
v zákopovej vojne vo Francúzsku a v Belgicku.
Bitka z Azincourte (1415) bola víťazstvom Angličanov nad
francúzskou armádou, ktorá bola
väčšia. Táto bitka sa odohrala počas storočnej vojny.
Nespokojnosť ľudu bola začiatkom Veľkej francúzskej
revolúcie. V Paríži zaútočil dav ľudí na
väznicu Bastillu a oslobodil všetkých väzňov.
Prezidenta Kennedyho počas jazdy, z ktorej pozdravoval rozjasaný
dav v Dallase, zastrelil atentátnik. Dodnes sa presne nevie, kto
to bol.
V 80. rokoch 18. storočia Francúzi s nevôľou prijali
novú daň zo soli, ktorú používali na solenie
mäsa. V dôsledku tejto dane sa podstatne
zvýšila cena soli.
V deň D, 6. júna 1944, sa spojenecké armády
vylodili vo Francúzsku. Masívny útok zo vzduchu,
mora a pevniny bol najväčším v histórii.
Džingischánovi mongolskí bojovníci bojovali na
koňoch. Každý muž bol skvelým jazdcom a bojovníkom.
Menšie anglické lode odrazili útok veľkých
galeón španielskeho námorného loďstva v
bitke pri Gravelines v Lamanšskom prielive.
Anglickým puritánom pomáhali domorodí
Indiáni pri stavbe obydlí a zúrodňovaní
pôdy v ich novej vlasti.
Gándhí prvý raz uplatnil protest nenásilia
v Južnej Afrike. Svoje presvedčenie presadzoval aj v Indii a podnietil
ďalších protestujúcich po celom svete.
Grécko bojovalo proti Turkom za svoju slobodu od roku 1821 do toku 1829.
Španielske kolónie v Južnej Amerike získali nezávislosť v rokoch 1809-1825.
Rok 1848 sa stal v Európe známym ako revolučný meruôsmy rok.
V roku 1860 viedol Giuseppe Garibaldi víťazné vojsko zo
Sicílie cez južné Taliansko, aby sa spojil s
armádou Victora Emmanuela na severe. Keď dobyli Rím,
Taliansko sa zjednotilo a stalo sa zvrchovaným
štátom.
Fidel Castro bol vodcom kubánskej revolúcie, ktorá
v roku 1959 zvrhla vládu diktátora Fulgencia Batistu.
Na začiatku 20 storočia boli len dva africké
štáty, Etiópia a Libéria, skutočne
nezávislé. V 90. rokoch 20. storočia bola už
väčšina afrických štátov
nezávislá.
Tehliari v staroveku udupávali riečne bahno bosými
nohami, až kým sa prestalo lepiť. Pridávali doň
kúsky slamy, aby zmes bola pevnejšia. Na tvarovanie
tehál používali drevené odlievacie formy.
Babylončania stavali zikkuraty. Boli to chrámy a pyramídy z tehál.
Stolovníci jedli v stredoveku rukami. Sluhovia
prinášali rôzne pokrmy každému
zvlášť. Kosti hádzali hostia na zem, pre psy.
V meste Ur (Irak), asi v roku 4000 pred n. l. postavili oblúk z tehál.
Rimania v olejových lampách pálili tuk.
V 80. rokoch 17. storočia boli ulice Londýna osvetlené petrolejovými lampami.
Až do 18. storočia sa koberce tkali ručne. Po vynájdení
továrenských tkáčskych strojov sa tkanie
urýchlilo.
Do 15. storočia len málo ľudí jedlo z tanierov.
Väčšina z nich namiesto tanierov používala
hrubé krajce chleba.
Rimania jedli dvojzubými vidličkami.
V 18. storočí si cestovatelia so sebou nosili špeciálny kufrík a v ňom vidličku, lyžičku a hrnček.
Mestský hlásnik v amerických
kolóniách v 17. storočí bubnovaním
zvolával ľudí a potom im prečítal najnovšie
správy.
Sumeri, obyvatelia starovekej Mezopotámie, používali
rôzne hlinené žetóny na obchodovanie s
rôznymi druhmi tovaru.
Do 19. storočia boli konzervy neznámym pojmom. Začali sa predávať až v 20. rokoch 19. storočia.
Zaujímavosťou je, že prvý účinný
otvárač na konzervy vynašli až v 60. rokoch 19. storočia.
Dovtedy si ľudia otvárali konzervy kladivom a dlátom.
V polovici 17. storočia zachvátila Európu nová
mánia – pitie čiernej kávy. Ľudia sa začali
stretávať v kaviarňach s priateľmi a s obchodnými
partnermi.
Prvé noviny s ilustráciou sa volali Civic Mercury a začali vychádzať v roku 1643.
Ferdinand Carré vynašiel prvú modernú chladničku v roku 1858.
Prvý plast vynašiel v 60. rokoch 19. storočia Američan,
keď hľadal náhradu za slonovinu, z ktorej sa vyrábali
biliardové gule.
Odborové zväzy mali zástavy a obrazy, hovoriace o cieľoch ich hnutia.
Prvýkrát použili vzdušný balón vo
vojne v roku 1794 počas Veľkej francúzskej revolúcie, keď
francúzski prieskumníci z balóna usmerňovali
delostreleckú paľbu proti rakúskym vojskám.
Rimania boli vynikajúci stavitelia. Stavali obrovské
chrámy, divadlá a kamenné opevnenia. Stavali aj
mosty a akvadukty s vysokými oblúkmi.
Tri klasické štýly alebo slohy stĺpov boli
dórsky, iónsky a korintský. Každý sa
vyznačoval typickou dekoráciou na hlavici.
V Egypte ľudia spávali najčastejšie na streche, nebolo
tam tak teplo ako v dome. Strechu mali plochú, takže sa z nej
nemohli zošmyknúť.
Gréci sledovali divadelné predstavenia v
otvorených amfiteátroch, ktoré boli
zväčša umiestnené na úbočiach. Herci hrali na
otvorenej scéne. Chór spieval ,alebo komentoval dej.
Panteón v Ríme je skonštruovaný z
prečnievajúcich betónových obručí. Smerom k
vrcholu sa kupola zužuje.
Partenon bol jednou z najväčších gréckych stavieb. Stojí na kopci a je dominantou Atén.
Terakotová (hlinená) figúrka ženy
známa ako Venuša z Malty. Vznikla približne medzi rokmi
3400 až 300 pred našim letopočtom, našla sa na ostrove
Malta.
Fresky v Sixtínskej kaplnke sú dielom talianskeho umelca Michelangela.
Pablo Picasso bol maliarom, sochárom, grafikom a aj keramikárom.
K prvým umelcom, tvorcom olejomalieb, patrili aj flámski
maliari Hubert a Jan Eyck, ktorí žili na začiatku 15. storočia.
Jeden z najslávnejších obrazov na svete je Mona Lisa. Namaľoval ju Leonardo Da Vinci okolo roku 1500.
V roku 1905 skupinu francúzskych maliarov volali
„divoké beštie“, lebo ich maľby boli
násilné a deformované. Patrili k nim aj Henri
Matisse a André Derain.
V Homérovom epose Odysea priviazali hlavného hrdinu
Odysea o lodný sťažeň, aby ho do záhuby nezvábili
sirény sladkými hlasmi.
Príbeh o Aladinovi a lampe s duchom je jedným z príbehov Tisíc a jednej noci.
Za dávnych čias len málo ľudí vedelo čítať.
Preto boli v obľube rozprávači a potulní speváci,
ktorí rozprávali a spievali príbehy o bohoch,
bohyniach, príšerách a hrdinoch.
Chaucerovi pútnici rozprávali príbehy na ceste z Londýna do Canterbury.
Slávna poetka v staroveku bola Sapfo. Žila na ostrove v Egejskom mori v rokoch 610 až 580 pred našim letopočtom.
Bájky – krátke poviedky s ponaučením- sú obľúbené už od staroveku.
Predpokladá sa, že mnohé bájky vyrozprával
grécky otrok Ezop, ktorý bol slepý. Možné
však je, že vôbec neexistoval.
Rozprávky sú veľmi staré. Prvú zbierku
európskych rozprávok napísal francúzsky
spisovateľ Charles Perrault v roku 1697.
Nádherný indický epos Rámájana
rozpráva o dobrodružstvách princa Rámu. Bol
napísaný asi v roku 300 p. n. l.
Prvý významný japonský román bol
Príbeh princa Gendžiho. Napísala ho spisovateľka
Šikibu Murasaki asi v roku 1010.
Hans Christian Andersen vyrozprával príbeh o
čínskom cisárovi, ktorý zbožňoval
slávičí spev. Keď slávik ulete, lnahradil ho
mechanickým vtáčikom.
Zvonár u Matky Božej sa stal hviezdou Disneyho
animovaného filmu, čo by určite veľmi prekvapilo jeho
francúzskeho tvorcu Victora Huga.
V Gulliverových cestách, ktoré napísal
Jonathan Swift (1667-1745), zažil Gulliver zvláštne
dobrodružstvá medzi trpaslíkmi, obrami a hovoriacimi
koňmi.
Francúzsky spisovateľ Alexandre Dumas (1803-1870) napísal
strhujúce dobrodružstvá o Troch mušketieroch.
Prvé detektívne poviedky napísal Američan Edgar Allan Poe (1809-1849).
Anglická spisovateľka Charlotte Brontëová
(1816-1854) napísala Janu Eyrovú. Jej sestra Emily
(1818-1849) napísala román Búrlivé
výšiny.
Prvé meno Lewisa Carrolla bolo Charles Lutwidge Dodgson
(1832-1898). Napísal dielo Alenka v krajine zázrakov.
Shakespearove hry sa hrali v londýnskych otvorených
divadlách ako napríklad v Globe. Hercami boli len muži,
ktorí hrali aj ženské postavy.
Vlastné meno Marka Twaina bolo Samuel Clemens. Kedysi pracoval
ako kormidelník a pokrik „mark two“ označoval hĺbku
vody.
Spev znie lepšie pri kúpeli. Zvuky nášho
hlasu sa odrážajú od stien a voda zosilní ozvenu.
Malý Mozart udivoval každého svojou brilantnou hrou na
klavír. Keď vyrástol, stal sa z neho jeden z
najvýznamnejších hudobných skladateľov.
Anna Pavlovová stvárnila umierajúcu labuť tak
dojímavo a precítene, že obecenstvo priam fascinovala.
Hudba sa nehrá vždy podľa napísaných nôt.
Džezoví umelci často improvizujú. Toto sa nazýva
„jam-session“.
Nahrávky Elvisa Presleyho sa stali hitmi po celom svete. Zažiaril však aj ako herec v mnohých filmoch.
Ľudia organizujú preteky zvierat všetkých druhov a
veľkostí, napríklad aj pštrosie, či
slimáčie.
V rímskych pretekoch vozov hnali vozataji
štvorzáprah po trati zvanej hipodróm.
Diváci uzatvárali stávky na víťaza.
Skateboarderi si dávajú chrániče na lakte a na kolená, aby sa nezranili.
V stredoveku bol futbal drsnou hrou, ktorá mala len niekoľko
pravidiel. V roku 1314 ho anglický kráľ zakázal
pre jeho surovosť.
Pri basketbale si hráči loptu prihrávajú a
usilujú sa hodiť ju do koša. Vysokí hráči
majú samozrejme výhodu.
Bleskurýchli Muhammad Ali bol pravdepodobne
najslávnejším boxerom všetkých čias.
Predpovedal výsledok svojich zápasov vo veršoch.
Už v jaskyniach, kde žili ľudia v dome kamennej sa našli maľby lukostrelcov.
Prvé moderné olympijské hry sa konali v Aténach, v roku 1896.
Najrýchlejšou loptovou hrou je „pelota“, pri ktorej rýchlosť lopty dosahuje aj 300 km/h.
Prvé preteky v skokoch na koni sa konali v Londýne v roku 1869.
Holanďania hrali ľadový hokej už v 16. storočí, ale
moderný ľadový hokej sa začal hrať v Kanade od polovice
19. storočia.
Už Rimania organizovali preteky vo veslovaní, ale preteky člnov sa konali v histórii určite oveľa skôr.
Prvou krajinou, ktorá oficiálne organizovala preteky v
plávaní, bolo Japonsko, bolo to už okolo roku 35 pred
našim letopočtom.
Grécki atléti, ktorí sa zúčastňovali na
olympijských hrách v staroveku, boli nahí. Beh a
hod diskom boli dve hlavné disciplíny týchto hier.
Lacrosse prvý raz hrali Indiáni Irokézi v Severnej
Amerike. V každom tíme bolo aj 1 000 hráčov. Hra trvala
celé hodiny.
Bohyňa Aténa bola ochrankyňou Atén. Milovali ju, aj sa
jej báli. K jej chrámu prichádzali s darmi v
podobe pokrmov a nápojov, ktoré kládli k
nohám obrovskej sochy Atény.
Rímski vojaci si „požičiavali“ bohov z
krajín, ktoré dobyli. Dúfali, že rozliční
bohovia ich ochránia pred zúrivými nepriateľmi.
Pirátky Anne Bonnyová a Mary Readová
sú výnimočnými postavami, pretože pirátmi
boli väčšinou muži.
V roku 4 pred našim letopočtom sa narodil Ježiš Kristus.
V roku 43 sa začalo dobývanie Británie Rimanmi.
V roku 476 nastal pád západnej Rímskej ríše.
V roku 570 sa narodil v Mekke prorok Mohamed.
V roku 1066 bola bitka pri Hastingse, normanský vojvoda Viliam dobýval Anglicko.
V roku 1492 objavil Kolumbus Ameriku.
V roku 1588 Anglicko porazilo španielsku námornú flotilu.
V roku 1620 a puritáni (Pilgrim Fathers) plavia do Ameriky.
V roku 1666 zachvátil Londýn veľký požiar.
V roku 1776 americké kolónie vyhlásili nezávislosť.
V roku 1789 bola Veľká francúzska revolúcia.
V roku 1865 sa skončila americká občianska vojna.
V rokoch 1914-1918 sa konala 1. svetová vojna.
V roku 1917 – ruská revolúcia.
V rokoch 1939-1945 sa konala 2. svetová vojna.
V roku 1969 boli prví ľudia na Mesiaci.
V bitke o Trafalgar v roku 1805 admirál Nelson velil britskej
flotile. Keď sa prechádzal po palube vo svoje admirálskej
uniforme s medailami, zasiahla ho nepriateľská guľka.
Hiawatha presvedčil ostatné čerokijské kmene, aby sa spojili proti nepriateľom – belochom.
Keď Boona zajali Indiáni, prinútili ho prebehnúť
uličkou smrti. Musel bežať pomedzi dva rady bojovníkov,
ktorí boli ozbrojení kyjakmi.
Jesse James sa stal ľudovým hrdinom Juhu aj napriek svojim zločinom.
Indián Pawnee si adoptoval Daniela Boona za svojho syna.
Geronimo žil po svojej kapitulácii v Oklahome. Zomrel v roku 1908.
V severnom Anglicku je niekoľko miest pomenovaných podľa Robina Hooda.
Brat Jesseho Jamesa Frank bol odsúdený, no nakoniec aj
oslobodený. Zvyšok života strávil ako
farmár.
Spartakus sa narodil na území dnešného Bulharska.
|